60. výročie francúzskeho vydania Malého princa

Malý princ predstavuje osobitý literárny fenomén – v Japonsku má táto postavička v belasom plášti svoje múzeum, za päť rokov ho navštívilo 1, 2 milióna návštevníkov, vznikli o ňom opery, muzikál, divadelné inscenácie... Táto útla knižka je doteraz preložená do vyše 150 jazykov a predalo sa 80 miliónov jej výtlačkov.

Keď Antoine de Saint-Exupéry odišiel v decembri 1940 po demobilizácii do newyorského exilu, kde túto rozprávku pre deti aj dospelých napísal, mal za sebou už literárne úspechy (Nočný let s Gidovým predhovorom ocenený cenou Femina za rok 1931, za Zem ľudí mu udelili prestížnu National Book Award a predalo sa 250 tisíc výtlačkov tohto románu), vďaka ktorým bol verejne známy. Usídlil sa v prestížnej štvrti neďaleko Central parku, vyhľadal svojich priateľov Pierra Lazareffa, Jeana Gabina a ilustrátora Bernarda Lamotta, navštevoval Marlene Dietrichovú a Charlie Chaplina.

Vydavatelia Reynal & Hitchcock ho nahovorili, aby napísal rozprávku, ktorú chceli vydať na Vianoce 1942, ale vyšla až 6. apríla 1943 ako The Little Prince a zároveň aj vo francúzskej verzii u tých istých vydavateľov. Autor sa dal presvedčiť, aby knižku ilustroval vlastnými akvarelmi, pretože jeho obrázky najlepšie vystihnú osobitú poéziu textu a tajomnosť malého hrdinu. Saint-Exupéry podpísal 785 výtlačkov tohto vydania, jeden z nich doplnený dvoma škicami predali vlani na dražbe za 30 tisíc eur. Týždeň po vydaní Malého princa Saint-Exupéry odišiel z Ameriky ako pilot do Afriky. Jeho odchodom sa zamotal osud knižky a najmä jej ilustrácií. Ako je už známe, obrázky, ktoré poznajú celé generácie čitateľov, nie sú autorove originály, ale kópie. Podľa amerického vydania ich roku 1945 vytvoril neznámy autor a vo viacerých detailoch sa spreneveril originálu, napríklad pôvodne nebol princov plášť modrý, ale zelený, stratili sa viaceré západy slnka, stratila sa aj hviezda, ktorú skúma mladý astronóm.

Autorov synovec a predseda Spoločnosti na zachovanie diela a pamiatky A. Saint-Exupéryho Olivier d'Agay hovorí: ,,Obrázky sme hľadali všade, po celom Francúzsku, v newyorských antikvariátoch, u zberateľov, ale neúspešne. A zrazu jedného dňa 1994 nám uznávaný parížsky kníhkupec Rodolphe Chamonal priniesol dva obrázky, ktoré vlastnoručne  nakreslil Saint-Exupéry, na okraji mali technické údaje pre americkú tlačiareň  («reverse left to right», «page 61» ...).“

S pôvodnými autorovými ilustráciami vydali Malého princa aj Mladé letá už v niekoľkých vydaniach. V apríli 1946 Gallimard (už po autorovej smrti) prvýkrát vydáva Malého princa vo Francúzsku. Pri príležitosti 60. výročia tohto vydania Gallimard znova prichádza s Malým princom. Týždenník L'Express dokonca venuje svojim čitateľom vo svojom internetovom vydaní 34-minútovú nahrávku z tejto knihy. Koncom roka 1953 ju nahovorili už vtedy slávny Gérard Philipe a 14-ročný Georges Poujouly, ktorého objavil a obsadil do svojho filmu Zakázané hry (1952) René Clément. Nahrávka vyšla na platni nasledujúci rok pri príležitosti 10. výročia autorovho tragického úmrtia.

–báb–