Vydavateľstvo Fragment ma prvý raz zlákalo knihou Ako zbaliť ženu od T. Beráneka v roku 2007. Čítala som ju v Turecku. Pri mori, v tieni. Bola som vtedy zaľúbená do istého chemického inžiniera. Volal sa Syrus Saremaslani. Peržan. Zoroastriján. Narodený v Iráne. Až mi zabehlo. Základnú vojenskú službu absolvoval vo svojej rodnej krajine. Na púšti strážil muníciu. Skoro som spadla zo stoličky. Bol o 22 rokov starší. Rozprával mi, ako skákali z vrtuľníka. Pila som džús zmiešaný s vodkou a citrónom. Syrus mi často miešal takéto magické nápoje, z ktorých sa mi potom krútila hlava. Vyštudoval odbor ropa. V našej krajine. Po skončení vysokej školy sa zamestnal v Slovnafte, pracoval tam, keď som ho stretla, a možno tam robí aj dnes. Možno ešte stále sedí vo vzduchotesnej miestnosti, na monitore sleduje hodnoty a dáva pozor, aby Slovnaft nevybuchol.
Obdivujem chemických inžinierov. Syrus ma inšpiroval k napísaniu knižky A Boh stvoril muža…. Zbalil ma na ulici a bol pre mňa esenciou mužnosti. Aj kniha Ako zbaliť ženu hovorí o tom, ako to treba realizovať napríklad na ulici: „…otočiť sa, dobehnúť, osloviť: nesmiete váhať viac ako päť sekúnd. Je to nesmierne náročné, ale ulica uteká rýchlejšie ako život…“.
Teraz je rozmarné leto roku 2012 a ja držím ďalšiu populárno-náučnú publikáciu vydavateľstva Fragment Rýchlokurz lásky (Irena Tiodorovič). V druhej polovici septembra mám svadbu. S chemickým inžinierom, ktorý rozumie literatúre. Narodený v Michalovciach. Vojnu strávil na Šumave. Tiež skákal z vrtuľníka. Má hlboký hlas, technické, ale aj tvorivé myslenie. Píše kvalitné básne a zároveň dokáže vlastnými rukami postaviť dom. Na rozdiel od Syrusa ma požiadal o ruku. Pod rozkvitnutou čerešňou, v máji.