Za Andrejom Reinerom
Ten večne sa náhliaci a dosť uštvaný veľký chlapec teda už odpočíva navždy. Ďaleko v Amerike, o ktorej vedel rozprávať tie najveselšie príbehy, práve tam, niekde v strede svojho humoru, sa mu to stalo, počas služobnej cesty.
V minulom roku okrem svojich pracovných povinností organizoval medzinárodné stretnutie lekárov-spisovateľov. Nedávno sme absolvovali dve spoločné akcie: v januári sme na pozvanie Českého PEN v Prahe štyria spoločne čítali. Koncom apríla sme spolu cestovali do slovinského Bledu na medzinárodnú konferenciu PEN. Keďže sme boli sami, prišlo aj na veľmi vážne, osobné témy a hovorili sme spolu prvýkrát ako dobrí kamaráti otvorene o všetkom. V Blede Andrej znova bodoval u publika, ktoré sa tak ako v Prahe dobre zabávalo na jeho aforizmoch, tentoraz čítaných po anglicky.
Jeho knihy plynú v rytme prirodzenej reči. Niet na nich nič umelé. Sú to často príbehy odpozorované zo života, niekedy hnané na hranu komickosti, autorsky priebežne vtipne komentované s vynikajúcimi pointami. V týchto príbehoch nám ostane bystrý postreh a originalita nášho kolegu a kamaráta navždy.
Hnaný obchodmi, prácou a okolím nemal čas na oddych. Svoje príbehy a s nimi dobrú náladu rozdával len tak, hoci ponúkali látku na širšie spracovanie. Veľkorysý a tolerantný kolega, výborný, kultivovaný, elegantný a vtipný spoločník, ešte vždy mamkin syn a dôsledne milujúci otec, bezbranný voči hlúposti a agresii. Kto ho videl vždy v elegantnom obleku, či už na obrazovke pri jeho reláciách z rôznych oblastí medicíny, alebo na rôznych literárnych akciách, kde hovoril plynule tromi cudzími jazykmi, nebol by sa nazdal, že tento usmiaty, príťažlivý mladý muž je taký chorý a tak blízko večnosti.
Bol to človek, ktorý vedel odľahčiť každú situáciu okrem svojej vlastnej.
Mária Bátorová,
predsedníčka SC PEN
Hovoríš aj tam oblakom
že nevidíš jasne
a že všetko je len kontúra?
Netušila som,
že je to vážne
a je to strašná lektúra
Žartuješ teraz s anjelmi
(sú medzi nimi iste anjelky)
a azda odtiaľ vidno
čo je vôbec kultúra?
Tak prezraď
pošepni
čo čítať na čítačkách
miesto teba
Veď nepomôže plakať
a neprídeš už
nedobehneš
hoci budeme čakať.
Andrejovi 30. mája 2007 / Frankfurt