Juraj Šlesár si do bratislavského Martinusu na uvedenie hitu Umberta Ecca Pražský cintorín z Vydavateľstva Slovart pozval prekladateľa Stanislava Valla. Vyslovil nádej, že tento rok populárny autor do Bratislavy možno v máji aj pricestuje. Prekladateľ viackrát vtipne podotkol, že knihu treba začať čítať od strany 493, teda od jeho poznámky, aby sa čitateľ ľahšie zorientoval v texte. Zdôraznil, že jedinou vymyslenou postavou je hlavný hrdina – vrah, falšovateľ, pôžitkár v jedle, ktorého nezaujímajú ženy. Ostatné postavy sú skutočné a Ecco spriada fascinujúce príbehy, ako sa mnohé udalosti mohli stať s takým majstrovstvom, že mu uveríte. Pražský cintorín číta aj slovenský prozaik Dušan Dušek, ako sa mu páčila sa dozviete v ďalšom čísle.

Dušan Dušek v  čítačkami nabitom marci vystúpil pred početným publikom v bratislavskom Artfore. Príležitosťou bolo nové vydanie jeho krátkych poviedok Kufor na sny vo Vydavateľstve Slovart (1. vyd. 1993). Jeho rozprávanie bolo rovnako pôvabné ako jeho knižka. Vrátil sa do obdobia vzniku poviedok a prezradil, že niektoré sú „ukradnuté“, inšpiroval sa napríklad snom Jána Štrassera či zápiskami hlášok detí prekladateľky Márie Štefánkovej. S istou nostalgiou priznal, že teraz už takéto texty písať nevie, pretože prešiel čas, keď vedel takto vnímať svet. Nepúšťa sa už ani do kníh pre deti, lebo údajne stratil kontakt s  detským jazykom. Na š ť a s t ie v ie písať inak. Otázka študentky, ktorá mala za úlohu zistiť, či sa dá u nás uživiť ako spisovateľ, znamenala tiež výlet do minulosti, keď mal Dušan Dušek v občianskom preukaze (vtedy boli ešte listovacie) na stránke zamestnanie uvedené slobodné povolanie: spisovateľ“. Najzaujímavejšie boli tie úvodzovky. Kufor na sny je „povinným čítaním“ pre stredoškolákov. Veľká šanca, že študenti sa začnú na tieto zoznamy dívať inak.