S literárnou tvorbou som začala ešte ako dievča. Najprv to bola iba poézia, neskôr poviedky. Cesta k prvej knihe bola skôr náhoda. Ležala som v nemocnici a rovnako ako iné spolupacientky som sa pokúšala pliesť sveter. Nejako sa mi nedarilo. Lepšie povedané, záhadný vlnený výtvor sa nakoniec nedal ani vypárať. ☺ Preto som sa rozhodla tráviť čas trochu inak. Takto vznikla moja prvá kniha Rozprávky pre dobré deti.
Prečo literatúra pre deti? Vždy som mala rada rozprávky. Väčšina z nich sa končí dobre a človek neodchádza od knihy so smutným pocitom. V rozprávkach je možné všetko. Zároveň je táto tvorba svojím spôsobom limitovaná veľmi citlivými mantinelmi, ktoré určujú, čo a ako je v detskom svete chápané, použiteľné a vhodné. No celkom prvoradým dôvodom, prečo som si zvolila literatúru pre deti, je môj syn Max. Je tým najlepším poradcom aj kritikom v jednej osobe. Inšpiroval ma aj na tvorbu série Prešibané dvojčatá (Vydavateľstvo Fragment), ktorá pre mňa znamená čosi ako návrat do detstva. Knihy prezentujú vzťah dvojičiek, Miša a Jakuba, z ktorých každý sa správa úplne inak. Kým Jakub sa aspoň pokúša byť vzorným dieťaťom, Mišo sa na vzorného nemieni ani len hrať. Neznáša učenie, školu a bifľovanie radšej prenecháva svojmu bratovi, ktorý je za jedno s Mišovým úhlavným nepriateľom – Jankom Truľkom Pripečeným. Jednotlivé kapitoly sú popretkávané emotívnymi monológmi hlavných hrdinov, a či už ide o ich sny, túžby, ale aj hnev, dvojčatá si rozhodne nedávajú servítky pred ústa. Búrlivé hádky, súrodenecká rivalita o počítač a plány na pomstu samozrejme nesmú chýbať. Dvojčatá sa postarajú o zábavu nielen svojim rodičom, ale aj učiteľke slovenského jazyka, ktorú prezývajú Vyschnutá tvár, matematikárovi Gaťkovi a potrápia aj susedu pani Slížikovú.
Musím uznať, že dvojčatá z mojich kníh tak trochu zmenili aj mňa. Je veľmi obohacujúce môcť sa vrátiť v čase a pozerať sa na svet cez okuliare sebavedomých detí dnešnej doby. Práve začínam s piatym dielom. Dúfam, že sa vám bude páčiť...