Recenzia
Miloš Leng
04.04.2013

Keby horel náš dom – Karol Herian

Žilinský rodák Karol Herian debutoval v roku 2001 románom Kde sa končí Lorain Avenue. Po takmer jedenásťročnej odmlke sa ohlasuje s druhým románom. Pomerne dlhá spisovateľská abstinencia priam vyzýva ku komparácii s jeho debutovou knižkou, ktorá tematizovala osud mladého človeka hľadajúceho stratený duševný pokoj. Inak to nie je ani v tejto novinke.

Román
Keby horel náš dom je najmä o hľadaní. Kompozične pozostáva z dvoch dejových línií. V prvej sa stretávame so sympatickým Američanom v stredných rokoch: Phillom. Intelektuál, bonviván a nenapraviteľný sukničkár, navonok suverénny a spokojný, prichádza, takpovediac, inkognito, aby našiel svoje stratené šťastie práve na Slovensku.

Druhá dejová línia rozpráva príbeh študenta Filipa, ktorého život sa radikálne zmení po stretnutí tajomného muža vo vlaku. Prostredníctvom neho objavuje žriedlo pokoja, sakrálny tajomný spolok. Infikovaný nielen Kristovým učením, ale aj veľkými majstrami Východu, sa v Košiciach pripravuje na krst a vysnívanú cestu Orientom, ktorú možno vnímať ako paralelu Hesseho Cesty do Orientu. Život je však nevyspytateľný; do jeho plánov nečakane vstupuje cudzí, ženský element, s ktorým sa doteraz Filip nestretol. Avšak: „Spolok patril do sveta bez nej.“ Ako sa Filip rozhodne? Spolok alebo žena? Herianovo rozprávanie je zaujímavé najmä z pohľadu dvoch mužských hrdinov, pričom dichotómiu medzi starým (Phillom) a mladým (Filipom) sa autorovi darí prekračovať univerzálnou otázkou o zmysle života. Tento plán v deji nadobúda raz hmatateľnú, inokedy menej konkrétnu a abstraktnú podobu. Ich túžbu dospieť do duševnej nirvány komplikujú najmä obavy, naznačené už v názve knihy Keby horel náš dom; postavy v Herianovom románe sú predovšetkým otrokmi svojich predstáv, prirodzeného strachu z toho, čo by bolo, keby…

Podarí sa im nakoniec zbaviť sa neistoty a nájsť odvahu sa rozhodnúť? To a ešte viac sa dozviete v knihe o všetkom, čo prináša ľudský život…