Recenzia
Martina Korbová
25.07.2013

Šiesta noc

Iva Kučerová
Šiesta noc
Motýľ 2011

Iva Kučerová debutovala prózou Loviť alebo nebyť (2009), nasledovali knižky Nevidím, nepočujem, milujem a Muži, manželstvá a iné problémy (2010). Kon com novembra sa objavila je štvrtá kniha Šiesta noc. Od predchádzajúcich titulov sa odlišuje nielen vizuálne, aj obsahovo. Šiesta noc predstavuje akúsi bodku, pomyselné ukončenie (možno doplnenie) autorkinej „vzťahovej tetralógie“. V knihe nenájdete klasický romantický príbeh 21. storočia, ten však nehľadajte ani v predchádzajúcich Kučerovej knihách. Celkom neromanticky si posvietila na to, ako to vlastne medzi mužom a ženou funguje. A či vôbec. Ide o vyváženú kombináciu osobných skúseností a postrehov odpozorovaných z blízkeho okolia, humorných zážitkov, ale aj niekoľkých podnetných myšlienok. Napríklad, že intelekt môže byť niekedy priťažujúcou okolnosťou, že aj čosi také abstraktné ako láska si žiada jednoznačné odpovede, že keď odchádza muž, prichádza nápad...Napriek tomu, že autorka je v mnohých prípadoch kritická, ba až uštipačná,
v konečnom dôsledku sa usiluje o harmóniu, vzájomné pochopenie a nadhľad. Ženské hrdinky sa musia naučiť chápať život a vzťahy okolo seba, aby sa mohli stať samy sebou. Boj proti predsudkom z nich robí rozhodné bytosti, režírujúce vlastný životný príbeh. Na druhej strane si autorka uvedomuje, že súčasný životný štýl tlačí ľudí do „prehnaného“ individualizmu, čo napokon vedie k samote, ba až osamelosti. Aj preto v medziľudských vzťahoch (no najmä tých medzi mužom a ženou) vyzdvihuje úprimnosť a otvorenosť. Šiesta noc sa však predsa len končí „príbehom“, presnejšie krátkou poviedkou s rovnomenným názvom, kde si môžete medzi riadkami prečítať, že vzťahy boli a budú nevyčerpateľnou témou.