Gryzlov bol dravý novinár. Keď dostal tip na niečo, čo znepokojovalo či rozčuľovalo spoločnosť, neúnavne sa za tým hnal, preskúmal svoju „obeť“ zo všetkých strán, prenikol pod kožu, vyhmatal citlivé žilky. A keďže mal i dar narábať so slovom, jeho reportáže v novinách kraľovali. Uvedomoval si to aj on sám, a ak náklad Smeny na nejaký čas poklesol, nebol ochotný uverejňovať v nej svoje seriály. Reportáží i seriálov uverejnil mnoho – v rozsiahlej sérii sa prizrel alkoholizmu na Slovensku, desať reportáží pod názvom Živý mŕtvy spod katakomb vyťažil zo služobnej cesty po Sovietskom zväze, štrnásť z ciest po Rakúsku a Taliansku. Vydal aj knihy reportáží Stretnutia s vrahom, La dolce vita či Gardistické inferno.
Gavril Gryzlov patril k silnej generácii reportérov, ktorí sa vyprofilovali v Smene v období, keď sa politický systém už trochu uvoľňoval. Viacerí ďalší, ako Slavo Kalný, Vladimír Ferko, Ján Čomaj, Bohuš Chňoupek, Milan Vároš sa neskôr uplatnili predovšetkým ako úspešní autori kníh literatúry faktu. Gryzlova však postihol tragický osud. Po invázii vojsk Varšavskej zmluvy ho režim odkopol. Márne vypisoval aj Gustávovi Husákovi. Umrel náhle v septembri 1978 v samote na lazoch neďaleko Novej Bane.
Na Katedre žurnalistiky Filozofickej fakulty Katolíckej univerzity v Ružomberku sa rozhodli vydať knihu nazvanú Reportér Gavril Gryzlov (Verbum). Editori Terézia Rončáková a Matúš Demko postupovali originálne a v širokom zábere. Každú stranu rozdelili na dve časti. Striedajú sa v nich výpovede pamätníkov, Gryzlovove reportáže alebo úryvky z nich, ukážky z kníh, štúdie, listy, interview, hojne sú zastúpené fotografie. Kniha je uznaním reportérovi, ktorému politický systém pretrhol najplodnejšie roky života.