Vyhľadávanie
Africké umenie. Zbierka Ivana Melicherčíka, Bratislava, Roland Torsten Advertising 2008
Kniha – katalóg má výbornú grafickú úpravu. Fotografie zachytávajú sochy podľa potreby z viacerých uhlov. Publikácia je doplnená troma textami: vyznaním zberateľa, nazvaným Umenie neviditeľného; štúdiou profesora Jozefa Kanderta Ako rozumieť africkému umeniu a esejou kunsthistorika Zdenka Primusa Všetci pochádzame z Afriky.
Krátko k textom:
Zberateľov text nie je len lyrickým vyznaním, ale obsahuje aj množstvo presných postrehov, napr. „Africké umenie k nám prichádza anonymné, a v tom je spravodlivé.“ Možno súhlasiť aj s jeho vnímaním ebenových suvenírov ako najhoršej devastácie. Avšak ani objekty s množstvom klincov vbitých do figúry, vytvorené s negatívnym úmyslom niekomu ublížiť (ako ten z fotografie v ateliéri Andreja Barčíka) – podľa môjho názoru – nepatria do súkromnej zbierky.
Primusova esej je v zásade dobrá, v závere však prekvapí tvrdením: „Iba v niektorých severných afrických krajinách bolo umenie obsahovo, ale aj formálne zasiahnuté agresívnou kresťanskou mytológiou.“ Z výroku nie je jasné, o akom severe je tu reč. Nemali by sme zabúdať, že nie do celej Afriky kresťanstvo prišlo až s kolonializmom, a kresťania na mnohých miestach žijú od prvých storočí letopočtu. Severnú Afriku v ďalších storočiach formoval islam s jeho zobrazovacími zákazmi, a pri šírení islamu zo severu je zákazmi ovplyvňovaná aj subsaharská Afrika. O agresivite pri šírení kresťanstva v Afrike za kolonializmu by sa určite dalo hovoriť, už menej o agresivite kresťanského učenia a umenia.
Zdá sa, že výrok v eseji skôr akosi nešťastne uviazol, veď napokon Primus aj sám na inom mieste správne konštatuje, že kým africké umenie sa diametrálne líši od moderného európskeho, v určitých ohľadoch má bližšie ku gotike.
Afrikanista Jozef Kandert úsilie o aktualizáciu neodsudzuje a tendenciu k nej vníma ako pohyb zo strany Afričanov. Pre každého afrikanistu je dnes faktom, že európske zbierky zachránili množstvo objektov afrického umenia, a najväčšie ikonoklastické vlny spôsobili domorodí pastori. Niektoré vzory, napríklad kvetinový a rastlinný, sa do Afriky síce dostali z Európy – ale už sa integrovali.
Súčasnú kultúru na Africkom kontinente charakterizuje dynamizmus, ktorému vďačíme napr. v sochárstve Jorubov a Ibov za mimoriadne diela, vyprovokované synkréziou – stretom ideových svetov. Predstaveniami masiek si Afričania rozprávajú celú svoju skúsenosť, a k tej patrí aj stretnutie s európskou civilizáciou a kresťanstvom. Bežné sú masky belochov, parníkov, a vzácnejšie sa stretneme aj s temennou maskou Golgoty.
Melicherčíkova zbierka zrejme artefakty neobsahuje. Zahŕňa sochy liate a kované, ale dominuje v nej drevená tvárová a figurálna plastika.
Zberateľa zaujíma nuansa: blízke susedstvo umeleckých diel, kde originalita má priestor v geometrickej variácii. Samozrejme, zbierku formujú aj príležitosti. Vyskytujú sa v nej rozšírené typy antilopích masiek z Pobrežia slonoviny – štylizácia týchto masiek je taká dokonalá, že nikdy neunaví. Publikované konžské plastiky predstavujú diela dobrých rezbárov. Mimoriadnu umeleckú hodnotu majú aj dve plastiky z Nigérie: Jabská plastika dvoch chrbtami spojených postáv vyjadruje jednotu dvojice. U plastiky etnika Ibo zasiahne výraz bielo pigmentovanej tváre dojčiacej matky s druhým dieťaťom zavinutým v šatke na chrbte.
Celkovo vzaté, je to – vzhľadom na dátum vzniku – kultivovaná zbierka, pričom zberateľ sa snaží aj o určitý rozsah. Pri absencii verejnej kolekcie tohto druhu u nás je cenné aj to, že vyvíja výstavnú činnosť. So zbierkou má svoje zámery – je to vážny zberateľ.
Anna A. Hlaváčová
