Ukrajinská literatúra sa nikdy neodtrhla od európskeho kontextu, vždy bola, takpovediac, súčasťou prúdu jeho umeleckých ideí. Povráva sa, že svetová poézia sa zriekla klasického veršovania a prešla k voľnému veršu. Viazaný verš má v ukrajinskej poézii svoju tradíciu a píšu ním mnohí súčasní ukrajinskí básnici. Lenže svoju tradíciu má aj voľný verš (básnici 20. a 30. rokov minulého storočia). Je pravdou, že voľným veršom sa zotierajú zvláštnosti národnej verzifikácie, ale hneď treba jedným dychom dodať, že má aj svoje vrcholy.
K týmto úvahám som sa dostal pri čítaní básnickej zbierky súčasnej ukrajinskej poetky Oleny Husejnovej (1979) Spiatočný lístok, ktorá v roku 2012 získala ukrajinskú literárnu Cenu Vasyľa Symonenka za najlepší básnický debut. Poézia Husejnovej sprevádza labyrintom duše. Prostredníctvom veršov reflektuje zrealizované i neuskutočnené cesty, snahu nielen zabudnúť, ale aj striasť sa každodenných starostí, utiecť od jednotvárností. Pobyt vo veľkých mestách a exotických kultúrach je pre lyrickú hrdinku len akousi pozlátkou, dekoráciou: „Rím bol založený iba na to, / aby si na Španielskom námestí / v najsparnejší júlový deň / žena v sandáloch / z najjemnejšej hadej kože / máčala nohy vo fontáne.“
Vzťahy medzi dvoma ľuďmi vníma ako cestovanie v čase a priestore, pričom viac záleží na samotnom pohybe ako na bode, do ktorého sa treba dostať. Za povšimnutie stojí i jemná spätosť s kategóriou času. Menia sa iba mená, ale situácie a ich dôsledky sú rovnaké. V poézii Husejnovej čitateľa pritiahne jej básnický štýl. Dominuje v ňom konštatačný voľný verš, absolútne súčasné videnie sveta a veľmi nežné prežívanie jednotlivých situácií. Vznešené a jednoduché v autorkinej poézii zaznieva paralelne, lebo tak je to vlastne aj v živote. Píše o životných paradoxoch, zákonitostiach a náhodách, pričom každú báseň necháva otvorenú.
Prekladateľ Marián Heveši dobre pozná ukrajinskú poéziu – klasickú i súčasnú. Prekladal básne I. Franka, P. Tyčynu, I. Drača, ukrajinských avantgardistov M. Semenka, V. Poliščuka, ba aj ukrajinských básnikov na Slovensku – Š. Hostiňáka, J. Zbihleja, M. Ňachajovú. Pri preklade poézie Oleny Husejnovej prejavil ohromný cit pre slovo a Spiatočný lístok patrí nesporne k najlepším slovenským prekladom súčasnej ukrajinskej poézie, o čom sa môžete presvedčiť, ak pošlete do našej redakcie súťažný kupón vydavateľstva FO ART.