Turecká spisovateľka a politická aktivistka Elif Shafak má výborné renomé a jej román Štyridsať pravidiel lásky je prvým preloženým dielom do slovenčiny. Predstavuje príjemné a obohacujúce čítanie, nasýtené duchovnosťou súfizmu, teda islamskej mystiky, a dovoľuje nám nazrieť do Orientu inak, vľúdnejšie, ako sme možno zvyknutí. Američanka, štyridsiatnička Ella, žena v bežnej domácnosti s tromi deťmi a manželom, dostáva ako redaktorka z vydavateľstva na posúdenie rukopis Sladké rúhanie zachytávajúci 13. storočie od súfího Azíza Z. Zaharu, cestovateľa a fotografa – ten je práve kdesi v Guatemale. Zaiste cítite, koľko je v tomto jednoduchom námete napätia a koľké krásne zložitosti z neho môžu vzísť! Autorka nám kľukaté chodníčky osudov podáva ako knihu v knihe: cez rámcujúci príbeh Elly, ktorej čítanie rukopisu otvorí oči natoľko, že nimi po rokoch stereotypu znova uvidí lásku – a rovnako cez rámcovaný príbeh spomenutého rukopisu o rebelovi, dervišovi Šamsovi z Tabrízu, duchovnom učiteľovi svetoznámeho básnika a zakladateľa rádu tancujúcich dervišov Rúmího. Azízov rukopis, ktorý vychádza z reálnych historických udalostí, tvorí väčšiu časť v deji prelínajúcich sa časových rovín a rovnako je v ňom sústredené myšlienkové bohatstvo knihy. To čerpá zo súfizmu, ale zahŕňa aj ďalšie náboženstvá či duchovné smery a jeho priamym vyjadrením je štyridsať pravidiel lásky: číslo štyridsať symbolizuje duchovnú plnosť a v príbehu ho často nájdete. Pravidlá formuluje Šams v rôznych situáciách a ide o univerzálne morálno-filozofické tvrdenia, ktoré možno vnímať ako základné zákony či odporúčania. A pravidlá zvyšujú potenciál knihy: nejde len o román, ale treba počítať aj s motivačným rozmerom. Uvedený postup spojenia beletrie a duchovnej motivácie je moderný a účinný, spomeňme napríklad Coelha alebo Banáša. Šams okrem pravidiel lásky a známeho dervišského tanca sema však prináša svojím búrliváctvom a úprimnými postojmi do mesta Konya (dnes centrum súfizmu) a do pokojného domu Rúmího nepokoj, rozvrat, závisť priateľov i vplyvných. Ťažoba tragédie postupne preváži nad ľahkosťou jemných a hlbokých vzťahov, ktoré nazývame láska. Ale to len naoko! V skutočnosti Šams a Rúmí, Ella a Azíz, ako hlavní protagonisti ponorení do prehustenej polievky božskej sily a ľudských slabostí vyhrávajú. Zostávajú totiž spojení: nikdy nepoviete nič o jednom z nich bez toho, aby ste nespomenuli aj toho druhého.