Valerián Bystrický (1936) v roku 1959 absolvoval štúdium histórie na Filozofickej fakulte UK v Bratislave, pôsobí ako vedúci vedecký pracovník v Historickom ústave SAV v Bratislave. Venuje sa všeobecným dejinám a dejinám Slovenska v prvej polovici 20. storočia.
V publikácii Zahraničnopolitické súvislosti vzniku Slovenského štátu 14. marca 1939 (Veda 2014) prináša nové aj spresňujúce pohľady na zložité obdobie slovenských dejín v 30. a 40. rokoch. Zameral sa na vznik Slovenského štátu z hľadiska zahraničnopolitických súvislostí. Vychádza z najnovších a menej známych dokumentov, najmä nemeckých, ktoré mu umožnili presnejšie analyzovať turbulentný proces pomníchovského vývoja u nás. Podkladá ho bohatým prehľadom prameňov, z ktorých čerpal (archívy, dokumenty, spomienky, denníky, dobová tlač, literatúra).
Úvod k nosnej téme tvorí náčrt formovania zahraničnopolitických predstáv jednotlivých strán u nás v rokoch 1918 – 1938. Bystrický poukazuje na rozdielny vzťah politických subjektov k Rusku, emigráciu i na krízu v roku 1938. Pripomína situáciu, ktorá tesne predchádzala Mníchovu, i Hitlerove vojenské plány na rozbitie ČSR a dokumentuje aktivity tajných služieb na Slovensku s pripravovaným prevratom pod vedením Vojtecha Tuku. Samostatne spracúva materiály o zahraničnej politike ústrednej československej vlády, ktorá sa „nepripravovala na krajnú alternatívu, likvidáciu štátu a snažila sa zachrániť existenciu republiky prispôsobením sa brutálnemu nátlaku Nemecka“. Na túto problematiku nadväzuje Bystrický zahraničnopolitickými aktivitami HSĽS. Upozorňuje na skutočnosť, že o vzniku samostatného štátu alebo zachovaní republiky „rozhodovali iní a inde“. V závere rozsiahlej práce sa zameriava na vznik Slovenského štátu a účasť nacistického Nemecka na tomto kroku, výsledkom ktorého bol 14. marec 1939. Bystrického práca vznikla v rámci projektu Centra excelentnosti Slovenské dejiny v dejinách Európy