Vyhľadávanie
Druhý diel trilógie Posolstvo jednorožcov nazvaný Zradné hory Dragor mohla mladá česká autorka Michaela Burdová (1989) nazvať aj Vojna o Santiel. Prinajmenšom rovnako ako prekonávanie hôr Dragor družinou s jednorožcom je totiž v knihe zastúpený opis krvavej bitky, kedysi v podstate vojny o kráľovské mesto Walos a úžasný hrad Santiel, sídlo kráľa Lilandgarie. Odtínanie hláv a končatín v boji Zla proti Dobru zvládla autorka presvedčivo, dokonca kniha smeruje viac k chlapčenskému vnímaniu sveta ako dievčenskému. Oproti prvému dielu trilógie Strážcovia dobra čitateľ ocení aj lepšiu prácu so stupňovaním napätia, novými prvkami autorka teraz častejšie graduje. Ustúpila aj v opisnosti, ba dokonca si dovolila dialogický humor. Rozhodne to už nie je Burdová z prvého dielu. Všetko ešte vylepšuje neočakávanou pointou, ktorou nekompromisne a profesionálne pozýva čitateľa do tretieho, záverečného dielu trilógie.
Pravda, rozprestreté plátno deja a postáv zostáva rovnaké, avšak odhliadnuc od silnej inšpirácie Tolkienom, spracovanie je na vyššej kvalitatívnej úrovni. Azda by sa dalo v knihe popracovať na lepšej skladbe niekoľkých súvetí, v ktorých občas treba porozmýšľať, či sa vedľajšia veta vzťahuje na podmet, predmet alebo iný nosný vetný člen. Pár chýb však nezastrie celkovú premyslenú skladbu deja, pre mládež príťažlivý sujet i nekomplikovanú frazeológiu.
Autorka, ktorá zrejme v čase písania trilógie hľadala a možno aj našla svoj životný štýl, viackrát badateľne propaguje vegetariánstvo či vegánstvo. V širšom zmysle slova sa uvedené u Burdovej spája so vzťahom k zvieratám, a v tom si tiež porozumie s mladými čitateľmi. Romantickosť aspoň trochu vyvažuje bolestivosť a krutosť opisovanej vojny a ďalších ľútych bojov ľudí s nadprirodzenými bytosťami. Autorka zvýrazňuje ich zlobu, zápach i vzhľadovú odpudivosť. Dobrota a láska majú zase krásne, teplom zaliate tváre. Čierna a biela, ako sa na takmer rozprávkový príbeh patrí.
