Muži sú celoživotne malými chlapcami. Na hlave mám sivé vlasy, ale moja duša je mladá a hravá. Taká je aj moja tvorba pre deti. Šantivá, roztopašná, slobodná. Často sa ma pýtajú, či mi nerobí problémy z pozície môjho veku vcítiť sa do postáv detí a tínedžerov. Pravdupovediac, nerobí. Ako hovorím, často som možno detskejší a tínedžerskejší ako moji hrdinovia. A vlastne, prečo aj nie? Veď som ich stvoril a vymýšľam o nich celé príbehy! Na základe mnohorakej spätnej väzby viem, že sa deťom moje knihy páčia, takže dieťa vo mne asi funguje dobre.
V knihách pre mládež sa nevyhýbate chúlostivým témam. váš posledný titul Druhé podanie otvára problém vyrovnania sa so smrťou a hľadania vlastného ja…
Kniha Druhé podanie je v mojej tvorbe ojedinelá. Je pre mňa a moju autorskú optiku zvláštna tým, že je veľmi vážna. Vo všetkých knihách pre deti a mládež sa totiž usilujem byť veselý, optimistický, humorne naladený. Ako autor túžim deti rozosmievať, baviť. Druhé podanie je iné: ťaživé, sčasti depresívne. Ale treba podotknúť, že som svojho čitateľa nenechal topiť sa v bahne problémov a dezilúzií. Aj v tomto príbehu nachádzam pre svojho hrdinu východiská, ktoré následne dodávajú knihe príchuť optimizmu.
Michal, hlavný hrdina Druhého podania, sa dostane na rázcestie, z ktorého je ťažké začať odznova. Aké posolstvo ste prostredníctvom knihy chceli odovzdať mladým čitateľom?
Každý sa môže potknúť. Dôležité je mať pri sebe niekoho, kto nám pomôže vstať a vie nás motivovať na ďalšej ceste. Michal je vrcholový športovec, a predsa sa v jeho živote vyskytnú okolnosti, ktoré ho privedú na pokraj priepasti. Táto kniha má byť okrem iného aj mementom pre dospelých, že drogy už nie sú len problémom vysokoškolákov a stredoškolákov, ale aj žiakov základných škôl! Nemali by podceňovať túto skutočnosť.
Vo vašich dielach pre deti a mládež vystupuje do popredia dôležitosť odvahy. je to ten správny recept, ako prežiť neraz strastiplné obdobie detstva a dospievania?
Ktovie? Nezamýšľal som sa nad tým. Odvaha, rovnako ako láska, má mnoho podôb. Existuje veľa druhov odvahy. Myslím si, že skôr láska dokáže prekonávať prekážky tohto typu. Ak zatvrdnú detské srdcia pre nedostatok porozumenia a lásky, je zle. Potom už len hasíme požiar…
V knihe pre dospelých Miramar, s. r. o. otvárate tému svedomia a morálky. traja priatelia, ktorých „zomelie“ život po divokých novembrových udalostiach, sa s novopečeným kapitalizmom vyrovnávajú po svojom. kde ste našli inšpiráciu? ovplyvnili porevolučné roky aj vaše vzťahy?
Po novembri 1989 boli takýchto a podobných tém plné ulice. Stačilo sa pozerať a počúvať. Nie všetci totiž zvládli nával slobody a demokracie. Podnikanie, túžba po majetkoch a moci zmenili mysle a charaktery ľudí tak, až to vyráža dych. Poznám prípady, keď sa celoživotní, veľmi dobrí priatelia začali nenávidieť pre peniaze. Pocit finančnej sily a chuť neobmedzene rozhodovať im „udreli na mozog“.
Nemenej dynamický a napínavý je aj váš predchádzajúci román pre dospelých, Pasodoble s prízrakmi. opäť je akousi ústrednou témou boj dobra a zla, vlastného svedomia a bezohľadnosti okolia. sú to vaše dominantné literárne či životné úvahy?
Pasodoble s prízrakmi je moja srdcová záležitosť. Téma o tom, kto sme, kam kráčame, čo všetko sme schopní urobiť pre svoju identitu, ľudskú i národnú, v čom tkvejú naše priority, čo je dôležitejšie: ostať samým sebou alebo splynúť s masami, pretože je to pohodlnejšie. Sú to vážne otázky a páčilo sa mi na ne hľadať odpovede.
Ako by ste z pohľadu autora porovnali písanie pre deti a pre dospelých? ktoré z nich je vám bližšie, prípadne – ide vám niektoré z nich ľahšie?
Keď som podotkol, že sa mi páčilo hľadať odpovede na závažné otázky, minulý čas som nepoužil náhodne. Momentálne nepociťujem potrebu písať pre dospelých, úplne ma pohlcujú detské a tínedžerské témy. Mám ich plnú hlavu a ešte nejaký čas im budem venovať pozornosť. Deti sú pre mňa absolútnou prioritou. Celý život ma uchvacujú, myslím si, že im rozumiem, a usilujem sa prostredníctvom svojich kníh pozitívne vstupovať do ich myslí. Vnímam to ako svoje poslanie.
Spisovatelia sú vo svojej tvorbe skôr individualisti, vy ste spolu s autorkou Gabrielou Futovou napísali dve knihy pre mládež: Zmätené dvojičky zo slepej uličky a Chlapci padli z višne, dievčatá z jahody. Ako s odstupom času vnímate túto spoluprácu? Boli ste nútení vzájomne sa prispôsobovať alebo ste si literárne sadli?
Spolupráca s Gabikou Futovou bola skvelá. Samozrejme, že sme sa jeden druhému museli prispôsobovať, ale spoločnú reč sme našli bez väčších problémov. Fungovali sme na rovnakej vlnovej dĺžke, teda nijaká disharmónia. Naopak, podarilo sa nám autorsky zladiť, čoho výsledkom sú dve úspešné knihy, ktoré deti milujú. Dôkazom toho sú nielen priaznivé slovné i písomné ohlasy, ale aj neuveriteľne úspešný predaj.
Druhé podanie je zatiaľ vašou poslednou knihou. na čom v súčasnosti pracujete?
Už nie poslednou, ale predposlednou, lebo pár mesiacov po nej vyšli v minulom roku moje Divadielka z klobúka, štyri divadelné hry pre žiakov prvého stupňa základných škôl. A keďže sa usilujem pravidelne písať, podarilo sa mi stvoriť aj úplne nový text. Bude ním sčasti historický, sčasti súčasný román s grotesknými prvkami Ako naštvať Rimana. Trochu som sa zasa vyšantil, ale prečo nie? Humor je korením života a ja mám rád dochutené texty. A verím, že aj deti.