Západný knižný trh zaplavilo ako cunami nové meno: E. L. James. Je to pseudonym 49-ročnej vydatej matky dvoch detí, Eriky Leonardovej, žijúcej v Londýne. Jej erotická trilógia Fifty Shades of Grey (Päťdesiat odtieňov sivej) razom zatienila aj také veličiny svetovej bestseleristiky, ako Dan Brown, J. K. Rowlingová či Stephenie Meyerová. Francúzsky denník Nouvel Observateur prisúdil autorke titul „vicieuse de notre temps“ (nerestnica našich čias) a novému žánru, ktorý vyšiel z jej pera, priklepol názov „cyberpornografia“. V perexe prekáravého rozhovoru D. Caviglioliho s E. L. Jamesovou (výťah z neho prinášame) však tieto prestížne noviny avizujú, že jej kniha je „nudná ako piatkový televízny seriál“.

Čo si myslíte o výraze „porno pre mamičky“, ktorým vašu trilógiu poctili americké noviny New York Times?

Nenávidím ten výraz. Pripadá mi nesmierne nechutný, mizogýnsky a pejoratívny. Akoby matky nevedeli nič o láske a sexe.

Aký je váš názor na pornografiu a priemysel, ktorého súčasťou ste sa práve stali?

S tým vôbec nesúhlasím. Napísala som prí­beh lásky. To nie je pornografia. Novinári sú posadnutí pornografiou, ale čitatelia nie. Je to príbeh lásky.

Je to prinajmenšom erotická kniha...

Je to erotická kniha. Lenže to je niečo celkom iné.


V čom iné?

V tom, že pornografia je vykorisťovanie. Moja kniha je príbehom lásky.

No aj napriek tomu sú v nej pornografické situácie.

Áno, ale tie sú zábavné, a nie pornografické.

Zato sú podrobne opísané drsným slovníkom.

Nepovedala by som, že drsným. Je to aluzívne písanie, nepoužívam argot. Ženy to nerady čítajú, protivia sa im také slová. Tým sa dá vysvetliť úspech mojich kníh, pretože väčšina erotickej literatúry je napísaná vulgárnym jazykom.

Hlavná ženská postava, dvadsaťdvaročná Anastasia, je však panna a pri
rozhovore si hryzie pery a  červená sa...

Voľakedy dávno som bola aj ja tak á :-). Keď som začínala písať, vedela som, že Anastasia musí byť silná, lebo Christian Grey bol neuveriteľne krehký. Ktovie prečo. Nie je to zrejmé ani počas celého čítania. Anastasia však postupne odkrýva zlyhania tohto muža. A viac sa o nich dozvieme z jeho minulosti.

Feministi knihe vyčítali, že je poplatná mizogýnskym vzorom...

Túto knihu som napísala pre seba. A veľa ľudí ju očividne miluje. Pripadalo mi veľmi prospešné zistiť, že moje fantazmy nie sú iba moje. Aj iní ich majú, čo je fantastické. Ženy chcú byť nezávislé a slobodné. Chcú, aby muži upratovali a umývali riad. Feministky majú tiež fantazmy. Nazdávajú sa, že ženy nevedia rozlíšiť predstavy od reality. Je však veľmi mizogýnske pokladať ženy za hlúpe, keď nechápu ten rozdiel.