Roku 2013 sa Košice stanú európskym hlavným mestom kultúry, z čoho vyplýva viacero kultúrnych projektov, ktoré by nemali mať len ročné trvanie a regionálnu pôsobnosť, ale mali by naznačiť dlhodobé kultúrne smerovanie, čo je v súčasnosti asi najťažšia úloha. Jedným z konkrétnych príspevkov oprávňujúcich Košice, aby sa stali európskym kultúrnym centrom, je aj literárno-umelecký časopis Enter.
Alternatívny Life-style?
Nový umelecký časopis Enter predstavuje jeho šéfredaktor Richard Kitta
Roku 2013 sa Košice stanú európskym hlavným mestom kultúry, z čoho vyplýva viacero kultúrnych projektov, ktoré by nemali mať len ročné trvanie a regionálnu pôsobnosť, ale mali by naznačiť dlhodobé kultúrne smerovanie, čo je v súčasnosti asi najťažšia úloha. Jedným z konkrétnych príspevkov oprávňujúcich Košice, aby sa stali európskym kultúrnym centrom, je aj literárno-umelecký časopis Enter.
– Do projektu európskeho mesta kultúry som sa zahryzol hneď po jeho vyhlásení roku 2007. Keďže môj umelecký background je skôr multimediálny, poznám mnoho umelcov. Niektoré z košických kultúrnych vízií, zjednotených pod názvom Interface, mali od začiatku kvalitný európsky rozmer. Vďaka EHMK 2013 vzniklo viacero zaujímavých združení a iniciatív, ktoré spolu vygenerovali množstvo originálnych, aj nezaujímavých nápadov. Čo by mohlo byť lepším humusom pre novovzniknutý časopis ENTER, v dobrom, agrikultúrnom zmysle slova?
– Nad koncepciou ENTER-u sme špekulovali vyše dvoch rokov. Prežili sme obdobie úletov a tvorivých depresií. ENTER je teda „staronový“ časopis, ktorý sa postupne kryštalizoval. Staronový je preto, že sčasti sa usiluje nadviazať na skromnú tradíciu miestnych, dnes už nebohých literárnych časopisov. Od začiatku sme sa orientovali nielen na literatúru, ale aj ostatné umelecké formy. Možno ani nebolo na škodu, že nám to tak dlho trvalo... Totiž fakt dobrý časopis vzniká neustále, okrem toho, že opisuje dobu, aká je a aká nikdy nebude. ENTER mal svojho bezprostredného predchodcu – KAM (zo súčasnej literatúry a umenia). Z KAM vyšlo prvé a posledné číslo, na ktorom si každý z nás otestoval svoje schopnosti. To, že bol mierne „nečitateľný“, nám neprekážalo. Jeho koncepciou bolo premostiť staré výtvarné a literárne avantgardné Košice so súčasnosťou. K ENTER-u sme sa dostali pomerne rýchlo najmä po diskusiách s Erikom Grochom a Dalimírom Stanom (v drevenici č. 69), kde sme postupne dospeli k netradičnému formátu, čiastočne inšpirovaní úspešnými alternatívnymi periodikami v zahraničí. Veľmi komplementárnymi pre časopis boli od začiatku precízny Jano Gavura a energický Martin Groch. V tejto zostave prakticky fungujeme dodnes. ENTER je konečne tu a úvodný ročník 2010 má jasný obsahový záber a štruktúru.
Časopis nechávame „vznikať“ a dotvárame ho tak, aby nikoho nasmrť neunudil, ale nadchol, mierne vytočil a vyprovokoval, ale najmä inšpiroval. Tvrdá kartónová väzba časopisu so serigrafickou úpravou odradí každého, kto by si ním chcel vystlať odpadkový kôš. No ako zásadné sa mi javí myslenie našej generačne pestrej redakčnej zostavy. To sa automaticky premietlo aj na stránky prvého čísla ENTER-u, kde popri T. Waitsovi stojí zoči-voči o nič menej fotogenická M. Knížová a B. Welchovi šliape na päty Košičan J. Palaščák. „Attackďalej“. Aj týmto je ENTER prístupný širokému spektru čitateľov, hovoriac aj o podstatnom pochopení synergického významu textu a obrazovej informácie. Veľkú rolu tu preto zohráva poctivé typografické a grafické riešenie, na ktorom neustále pracujeme. Úplným základom je však obsah, a teda výber textov a reprodukcií, ktoré permanentne zbierame a selektujeme. Dnešného človeka len tak k textu neprinútiš, no cez podmanivú vizualitu je schopný prečítať ENTER „na ex“.
Do konca tohto roku (vrelá vďaka ministerstvu kultúry) vyjdú ešte dve čísla, ktoré budú približne podobného rangu. Periodicita je plánovaná na 5 čísel ročne.
– ENTER je len jedným z našich početných umeleckých „harašení“. Jedným z najdôležitejších. Skromný hardvér, ktorým disponujeme, nám zatiaľ musí stačiť. Okrem softvéru (ľudí, ktorí tvoria jadro časopisu) sa na jeho produkcii podieľajú aj viacerí externí redaktori a prekladatelia, ako aj zahraniční prispievatelia. No v zmysle vrodenej tvorivej nervozity sme s aktuálnym stavom stále nespokojní. Narážame na problémy, ktoré súvisia s tým, že ENTER má byť predovšetkým perfektný slovenský a európsky časopis. V prvom rade nesupluje obdobné, už zabehnuté slovenské periodiká, čiže je nezmyslom porovnávať. Ide len o to, že čo je vlastne výsledkom tohto náročného národného tvorivého procesu, ktorý tak krásne determinuje tento súčasný hyperkultúrny stav. Naším skromným zámerom je teda vytvoriť kreatívny priestor, možno akúsi nenápadnú enklávu pre Inšpirátora, ktorý sa aj napriek svojej všadeprítomnosti, zdá akýsi rozlietaný.
– Áno, stále sme na začiatku. Zvykli sme si robiť mnohé veci za jazdy a na kolene. Naše remeselníctvo je v ENTER-i viditeľné a rukolapné. Priznaný princíp „hand-made“ by sme si radi zachovali aj v budúcnosti. Aj keď je to čudné, stále ide o jednoduchosť pohľadu a ľudského dotyku. A nás jednoducho baví robiť čudné veci.
Názory a reakcie čitateľov nás nepochybne zaujímajú. Webstránka časopisu www.enter.io je momentálne v realizácii a popri finišovaní druhého čísla je našou aktuálnou prioritou. Ide o náročnejšiu časť projektu, pretože elektronickú verziu časopisu chceme interaktívne prepojiť s jeho tlačenou podobou. Čitateľ bude môcť popri klasickom listovaní v časopise schopný narábať s ďalšími informáciami v podobe hypertextových metadát, ktoré mu tak poskytnú komplexnejší pohľad na vec. Ako vyzerá pravé imerzívne a nelineárne čítanie vám ukáže druhé číslo ENTER-u. To bude dostupné už v prvej polovici októbra 2010 v sieti Artforum, v novinových stánkoch, v nezávislých kultúrnych centrách, ako aj na vybraných miestach. V rámci pozitívnej diskriminácie slovenčiny v zahraničí je naším zámerom expedovať ENTER aj do Čiech.
– To bude závisieť od aktívneho záujmu. Nášho aj verejnosti. Každý z nás má dosť skúseností na to, aby sme nepreceňovali, ani nepodceňovali celkovú situáciu, ktorá sa väčšinou vyvíja inak ako chceme. Dá sa to vnímať aj ako dočasné riešenie problému, čiže možným východiskom by mohlo byť citlivé chápanie wittgenstein-derridovského: „O čom sa nedá hovoriť, o tom treba mlčať, alebo to napísať.“ Treba si vybrať. Žeby Inšpirátor?
–r–