Vyhľadávanie
Text pod foto:
Milan Richter (vpravo) s Meirom Shalevom
Richterov Anjel s čiernymi krídlami v Izraeli
Milan Richter prezentoval v januári v Izraeli svoje vybrané básne v hebrejskom preklade,
ktoré vyšli pod názvom Anjel s čiernymi krídlami. Je to vôbec prvá kniha básní slovenského autora preložená a vydaná v Izraeli. Pri tejto príležitosti sa zhovárame s Milanom RICHTEROM:
– Knižný výber z mojich básní vyšiel v malom, no solídnom vydavateľstve Tzivonim. Na jeho čele stojí Lea Tzivoniová, veľmi agilná a zodpovedná dáma, donedávna vedecká tajomníčka Izraelskej akadémie vied. Prekladateľ Tuvia Rübner, izraelský básnik narodený v Bratislave, mal k dispozícii okrem slovenských originálov aj preklady mojich veršov do angličtiny a nemčiny. Lingvistka Aliza Rishevitzová „vystrojila“ preložené básne prepotrebnými bodkami a inými znakmi, ktoré v hebrejčine znamenajú samohlásky a používajú sa iba v poézii, literatúre pre deti a v náboženských knihách.
* Kde a za akej účasti sa uskutočnila prezentácia vašej zbierky?
– Prezentácia v Tel Avive sa uskutočnila na Levinského pedagogickej fakulte, kde Aliza Rishevitzová vyučuje. Po privítaní prodekanky Hanny Ezerovej a príhovore slovenského veľvyslanca v Izraeli Milana Dubčeka čítali moje básne v hebrejčine, slovenčine aj z anglického prekladu. Na moje prekvapenie program zahŕňal aj tri referáty, a to o dejinách slovenských Židov (Dr. Silber z Hebrejskej univerzity v Jeruzaleme), o výstavbe mojich básní, absencii metafor a posolstve (Dr. Weichart z Levinského fakulty) a o štýle, irónii a humore v mojej poézii (Dr. A. Rishevitzová). Asi 90-minútovú prezentáciu, mimochodom zrejme vôbec prvú nejakej slovenskej knihy preloženej do ivritu, čiže modernej hebrejčiny, sledovalo 130 a možno trocha viac slovenských, českých prisťahovalcov, študentov, pedagógov, literátov, umelcov. Nechýbali medzi nimi napr. historička Gila Fatranová či Nathan Steiner, predstaviteľ slovenských Židov žijúcich v Izraeli.
* Ako ste spokojný s prijatím vašej knižky u izraelského publika?
– Knihu, do ktorej T. Rübner zaradil nielen moje básne o holokauste, ale aj erotické či antirežimové verše z 80. rokov minulého storočia, prijali všetci, čo si ju stihli prečítať (a na môj úžas ju naozaj mnohí mali prečítanú ešte pred prezentáciou), veľmi pozitívne. Potešili ma najmä slová spisovateľov A. Appelfelda a I. Bar Kohava, ktorí vyzdvihli aj krásu Rübnerovej hebrejčiny. A bonmotový výrok istého známeho prozaika (meno som si, žiaľ, nezapamätal): „Vypočul som si tu, že ste vynikajúci básnik, ale musím vám povedať, že napriek tomu píšete naozaj skvelú poéziu.“ Naši krajania mali záujem aj o moje knihy v origináli...
* S Tuvia Rübnerom sa naši čitatelia mohli stretnúť počas Medzinárodného literárneho festivalu Jána Smreka roku 2002, ktorý ste organizovali a na ktorom mu bola udelené Cena Jána Smreka. Mohli by ste priblížiť Rübnerovu tvorbu a váš vzťah k nej? Aké postavenie má Tuvia Rübner v izraelskej literatúre?
– S Tuviom Rübnerom sa poznám od jari 1998, keď som jeho verše i jeho samotného predstavil v bratislavskej Mestskej knižnici. Neskôr som v svojom novozaloženom vydavateľstve MilaniuM vydal vo vlastnom preklade výber z jeho po nemecky písanej poézie Pamäť popola. Je to „básnik pamäte“, ironického sprítomňovania tragickej minulosti, osudov jeho rodiny spred vojny aj počas holokaustu. Mám rád aj jeho „portrétové recenzie“, básnické opisy slávnych i menej známych obrazov z rozličných galérií sveta. A, pravdaže, jeho básne-pohľadnice, medzi ktorými nechýbajú ani „portréty“ Prešporka, Šaštína, Slovenska a ich osudov. Rübner, ktorý sa nedávno dožil 82 rokov, patrí k zakladateľom povojnovej modernej hebrejskej poézie a jeho meno v Izraeli pozná prakticky každý intelektuál. Nie všetci však vedia, že pochádza zo Slovenska.
* S vydavateľkou Leou Tzivoniovou ste určite hovorili o súčasnom knižnom trhu. Aké majú izraelskí vydavatelia podmienky, v akých nákladoch vydávajú napríklad poéziu?
– Izraelskí prozaici, najmä tí známejší, majú svoje pomerne široké čitateľské publikum, približne rovnako veľké ako na Slovensku a ich knihy veľmi často vychádzajú aj v prekladoch do svetových jazykov. Básnici sú na tom horšie, ak to práve nie sú „zakladatelia“ či „klasici“, ako Jehuda Amichai a Nathan Zach. Podľa Ley Tzivoniovej musia však menej známi poeti prispieť na vydanie knihy zo svojho vrecka, ak si nevybavia dotáciu zo štátnych zdrojov. V mojom prípade sa na Anjela s čiernymi krídlami poskladali SLOLIA, Literárne informačné centrum a Nadácia EZRA pri Ústredí židovských náboženských obcí v Bratislave. Vydavateľke by suma týchto grantov určite nebola stačila na tlač, honorár pre prekladateľa a pre lingvistku. Prispela teda z vlastného vrecka, alebo má tajných sponzorov? Naozaj neviem – a zdvorilosť mi kázala, aby som sa nepýtal.
* Absolvovali ste viacero kultúrnych stretnutí, čo vás zaujalo, čím vás prekvapili izraelskí intelektuáli?
– Mal som bohatý osemdňový program, a hoci som Izrael navštívil už v roku 1992 a 1997, bol pre mňa znova mocným zážitkom starobylý Jeruzalem, ale aj príjemné prímorské mestá Jaffa a Haifa. Vďaka nášmu veľvyslanectvu a osobitne veľvyslancovi M. Dubčekovi (bol som rád, že báseň venovaná jeho otcovi Alexandrovi Sen o skokanovi do vody sa dostala do izraelského výberu) som absolvoval ďalšiu prezentáciu v kibuci Kfar Masaryk. V kibuci Merchavia som s pánom Dubčekom navštívil Tuviu Rübnera a jeho manželku Galilu. Zoznámil som sa s niektorými významnými poetkami a spisovateľmi, napr. s prozaikom A. Appelfeldom, ktorý pochádza z Celanovho bukovinského mesta Czernowitz a píše knihy o holokauste, ale aj s kartografom Haimom, historikom Ezrom z Babylonu, profesorom chémie Raffim (používam ich prvé mená, lebo nimi sme sa oslovovali), viacerými ilustrátormi, redaktormi popredných denníkov. V Jeruzaleme som mal neobyčajne otvorený a podnetný rozhovor s Meirom Shalevom, spisovateľom, ktorého poznajú aj naši čitatelia (Štyri hostiny, Modrý vrch). – Čím ma všetci prekvapili? Nepredstieranou srdečnosťou, profesionalitou, dochvíľnosťou a spoľahlivosťou. O Slovensku toho veľa nevedeli, no s o to úprimnejším záujmom počúvali, čo sme im, ja a moja dcéra, študentka, povedali. Vydavateľka Lea zorganizovala všetko vždy načas a perfektne – a pritom zakaždým stála v pozadí.
–r–
