Vyhľadávanie
Edičná činnosť Múzea židovskej kultúry
Adresa: SNM - Múzeum židovskej kultúry
Vajanského nábrežie 2
P. O. Box 13
810 06 Bratislava
tel./fax: 02/59349142, 59349145
Expozícia: Zsigrayova kúria, Židovská 17, 811 01 Bratislava
tel./fax: 02/54418507
e-mail: mzk@snm.sk
Riaditeľ: Prof. PhDr. Pavol Mešťan, DrSc.
Vznik: Najskôr vzniklo oddelenie židovskej kultúry pri SNM roku 1992, od roku 1994 pôsobí ako SNM – Múzeum židovskej kultúry.
Zameranie, profilové edície: Naša edícia Judaica Slovaca sa zameriava na vydávanie spomienkových publikácií. Ide o memoáre ľudí, ktorí väčšinou žijú mimo územia Slovenska (generácia emigrantov po druhej svetovej vojne), najmä v Izraeli, ale aj v USA, Austrálii. Na našom území prežili holokaust alebo osobné vojnové tragédie. Predstavujú takmer neznámu skupinu členov predvojnovej židovskej komunity. Našu krajinu opustili buď tesne po vojne, alebo v 50. rokoch. Nevyhýbame sa však ani beletrii (Martin Spitzer, Jozef Lánik), vydali sme niekoľko básnických zbierok (Rachel Ošerov, Vera Meisels), reprezentatívnych publikácií (Hašomer Hacair) či umenovedných kníh (Reichentál), alebo knihy s kombinovaným žánrom, akou je napríklad fotografická kniha Magdalény Robinsonovej. Vždy však dbáme na to, aby súviseli so židovstvom, čo znamená, že buď ich autor je príslušníkom židovskej komunity (domácej či zahraničnej), alebo téma knihy súvisí s osudom, históriou, kultúrou tejto komunity.
* Ktoré distribučné spoločnosti rozširujú tituly vášho vydavateľstva?
– Sme veľmi radi, že v podstate nie sme odkázaní na žiadnu distribučnú spoločnosť. V stálej expozícii na Židovskej 17 v Bratislave si záujemcovia môžu kúpiť naše knihy denne okrem soboty v čase od 11. do 17.00 hod. Okrem toho spolupracujeme aj s niekoľkými predajňami kníh v Bratislave, no ich ponuka je výberová, čo znamená, že im nedodávame všetky vydané tituly.
* Koľko titulov ste vydali od založenia vydavateľstva, koľko z nich predstavujú publikácie slovenských autorov?
– Od založenia našej edície sme vydali 82 publikácií, ale aj mimo nej vydávame v spolupráci s inými príbuznými inštitúciami knihy so židovskou tematikou. Na otázku o slovenských autoroch nemôžem odpovedať tak, ako ste to, predpokladám, mysleli, lebo v našej edícii vychádzajú väčšinou práce autorov, ktorí sa na Slovensku narodili, ale žijú mimo jeho územia. Môžeme ich považovať za slovenských? Ak by sme týmto kritériom mysleli ľudí, čo sa tu narodili, tu žijú i tvoria, potom by sme počet ich publikovaných diel mohli stanoviť na 14.
* Akým počtom titulov ste prispeli na knižný trh roku 2006?
– Tento rok sme vydali šesť titulov: básnickú zbierku Věry Weislitzovej Dcéra Oľgy a Lea, esej Karola Nandráskeho Lázsló Remete – Človek, ktorý prekračoval hranice, súbor recenzií Eriky Podlipnej Sekvencie, vedecké zborníky Acta Judaica Slovaca 12 a Rasové násilie v dejinách a v prítomnosti v anglickom jazyku. Mimoriadne významný je titul Jozefa Sulačeka Biele plášte s podtitulom Tragické osudy židovských lekárov na Slovensku v období druhej svetovej vojny.
* S akými edičnými zámermi vstupujete do roku 2007?
– Naše edičné zámery sú veľmi úzko limitované finančnými prostriedkami, ktoré na vydavateľskú činnosť dostávame. Nie je žiadnym tajomstvom, že z roka na rok sú nižšie, a preto musíme veľmi uvážene vyberať z vopred naplánovaných titulov, takže naše zámery môžu byť v čase plánovania veľkolepé, ale realita býva celkom odlišná. Do tlače by sme chceli dať náročnú vedeckú publikáciu Gily Fatranovej Boj o prežitie.
* Ktorý zo svojich titulov pokladáte za najlepší?
– Nedá sa povedať, ktorý titul je najlepší, lebo kritéria sú rôzne. Je to ten, čo sa najviac páči? Alebo ten, čo sa najlepšie predáva a je teda vypredaný? My, chvalabohu, takúto dilemu neriešime, lebo náklady našich titulov sú prispôsobené dopytu klientely a faktom je, že väčšina kníh, ktoré sme doteraz vydali, už na knižnom trhu nenájdete.
* A naopak, ktorý zo svojich titulov pokladáte za vydavateľský omyl?
– Všetko, čo vydávame, je určené užšiemu okruhu čitateľov a naše zameranie je úzko špecifické. Pri obmedzených financiách si musíme veľmi dobre rozmyslieť, čo zadáme do tlačiarne. Fakt, že tzv. „ležiaky“ u nás nenájdete, dokazuje, že vydavateľského omylu sme sa nedopustili.
* Čo vás najviac trápi na knižnom trhu?
– Vydávanie brakov v masových nákladoch, ktoré sa dokonca dobre predávajú. Slabá propagácia dobrých kníh vydaných v okolitých krajinách.
* Čo by podľa vás pomohlo slovenskému knižnému trhu?
– Menej závisti medzi autormi. Viac vzdelaných propagátorov slovenskej literatúry. Lepšia informovanosť. Pravidelné stretávanie autorov nielen s dospelými čitateľmi, ale aj so žiakmi rôznych typov škôl.
* Prezradíte svoj nesplnený vydavateľský sen?
– Môj sen sa netýka konkrétneho rukopisu, ktorý by som si želal vydať v našej edícii. Ide skôr o snívanie – držiac sa porekadla, že nádej umiera posledná – súvisiace s finančnou krízou v kultúre všeobecne. Prial by som si, aby som nemusel z pozície vedúceho edície odmietať rukopisy len pre nedostatočný balík peňazí na vydavateľskú činnosť.
* Aký máte názor na rebríčky bestsellerov?
– Ak rebríček ovplyvní výber čitateľov, tak s ním súhlasím. Obávam sa však, že niekedy sú za bestsellery považované knihy, ktoré zodpovedajú viac čitateľskému nevkusu, no obsahom neobohacujú citový život čitateľov.
* Akú knižku práve čítate?
– Nikdy nečítam len jednu knihu. Aj teraz mám rozčítané dve. Besselovu štúdiu Nacizmus a vojna a mimoriadne dôležitú knihu o skúsenostiach žien z nacistických koncentračných táborov, ktorá vyšla pod názvom Sexualizované násilie.
