Vyhľadávanie
Ako si sa prepracoval k svojmu štýlu – no vohradskému magickému realizmu?
Odkedy som vedel čítať, inklinoval som k príbehom, ktoré miesili realitu s fikciou. Či išlo o vedecko-fantastické cesty za hranice poznania, alebo strašidelné historky. Na tomto základe vyrástla moja náklonnosť k magickému realizmu – pokrivovanie reality a vytváranie vlastného mikrosveta Zároveň, keďže som nechodil do škôlky, pretože som nemal rád iné deti a trávil som predškolské obdobie so starkovcami v Lučenci, pravidelne som počúval historky o starom Lošonci, o našom rozvetvenom rodinnom strome alebo o povestiach kolujúcich po kotlinách Novohradu. A potom, jedného dňa, sa tieto nitky preťali a vytvorili rodinný fotoalbum, v ktorom sa prelievajú príbehy, dejiny fragmenty, tragédie i zázraky. Samozrejme, tento perkelt už varili Márquez, Borges či Ballek, ale nikto z nich nebol z Lučenca.
Román je zložený z fragmentov, miniepizód a drobných detailov. Súvisí jeho výstavba s láskou k poviedke alebo s tvojou druhou profesiou – filmom?
Na začiatku bola poviedka Labutia balada, ktorá získala hlavnú cenu v súťaži Poviedka 2012 organizovaná vydavateľstvom KK Bagala. Z tohto textu vyplynuli postavy, témy, atmosféra, prostredie i jazyk, ktoré sa následne rozvili do knihy Vtedy v Lošonci. Každé mesto má svoj príbeh a ja som chcel debutovať práve textom, ktorý by zachytil a zhmotnil príbeh Lučenca. A dušu miesta tvoria ľudia, ktorí na ňom žijú, preto bolo úplne prirodzené uchovať ich príbehy, ktoré predznačili aj štruktúru knihy, jej výraznú fragmentarizáciu a „blbé odbočky, ktoré si neodpustím“. Asi to bude vychádzať z môjho vzdelania a lásky k filmu, ktoré vo mne ešte výraznejšie podnietili obrazotvornosť, rozbitie celku na detaily, motív zainteresovaného rozprávača alebo členenie na kapitoly. A pokiaľ ide o súčasnú slovenskú literatúru, nie som si istý, či hlasy kritiky, kričiace po veľkom románe sú oprávnené. Keď sa rozhliadam okolo seba, po svete, ktorý sa segreguje hnevom a nenávisťou mám pocit, že veľkým románom môže byť aj novelka alebo pokojne aj jedna jediná pekná veta.
Aký je tvoj vzťah k dielu Jána Johanidesa?
Jeho knihy mi neraz odkrojili celú noc, či na strednej škole alebo na vysokoškolskom internáte. Zakaždým ma rovnako šokovalo, s akou ľahkosťou a presnosťou dokáže pomenovať svet okolo seba. Kriticky a do hĺbky, ale predsa s pokorou. Zaujímalo by ma, čo by povedal o súčasnosti. Ale mám pocit, že nič dobré. Odpočívajte v pokoji, Ján!
