GESTIKA (úryvky)
+++
Túto báseň som nikdy nenapísal.
To, čo tu predkladám, je úlomok,
*
smietka.
*
Unikla záhube, unikla mojej ostražitosti.
Tajne kdesi pretrvávala,
prežila svoj osobný nečas.
Prežila úbytok metafor, aby sa dnes,
tu, na chvíľu, sama zmocnila napätia
rozčesnutých metafor.
+++
Žiaľ, len čo som túto báseň dopísal,
položil som ju niekam
a dodnes som nezistil kam.
Musím teraz žiť v byte s hotovou básňou
na neznámom mieste.
Musím žiť s pocitom,
že aj taký malý priestor,
akým je tento byt, obsahuje ešte
neznáme teritóriá,
nebezpečné exotické krajiny,
pahltné pukliny, v ktorých miznú:
*
dopísané básne.
+++
Vždy som túžil
napísať niečo trvalé.
Niečo, čo by
dnes večer ešte
zabávalo,
a s čím by sa potom
zajtra dalo
bez obáv vyjsť na ulicu.
Napísať niečo
nezničiteľné,
aby si potomkovia
mohli chváliť múdrosť
dávnych.
*
Vyhĺbiť myšlienku
do vody.
+++
Chcel som, ale čakalo ma
len zlyhanie, pokus práve
dodýchal.
Túto báseň som chcel
napísať na ohnutý pancier
kameňa – vlhkosť ma
umlčala.
Potom som skúšal
na tvár skaly –
maska popraskala.
Aj teraz, keď to skúšam tu,
cítim sa odmietnutý.
*
Prestávam rozumieť písmu:
nestvoril som ho.