Vyhľadávanie
Ústrednou knižnou edíciou Slovenského vydavateľského centra v Báčskom Petrovci (Vojvodina, Srbsko) je Živý prúd. Od roku 1999 do roku 2020 vyšlo 100 kníh z pera 43 autorov, čiže na jedného autora prináleží 2,32 kníh. Niektorí autori sa v edícii zjavili iba raz, niektorí viackrát a najviac titulov, spolu 12, uverejnila Viera Benková. Samozrejme, slovenskí autori z Vojvodiny neuverejňovali iba v Slovenskom vydavateľskom centre, ale aj inde v Srbsku, po slovensky a po srbsky (zriedkavejšie v iných jazykoch), ako aj na Slovensku a v Rumunsku.
Z tých 100 kníh bolo najviac básnických zbierok, takmer polovica, 45, na druhom mieste sú knihy vecnej literatúry, 35, potom nasleduje 13 kníh prózy, 4 knihy drámy a 3 knihy denníkovej a memoárovej literatúry.
Nečudo, že je najviac básnických kníh – veď od druhej polovice 20. storočia bola v slovenskej vojvodinskej literatúre poézia dominantným žánrom. Tak v tejto edícii nové básnické zbierky alebo výbery z tvorby uverejnili: Michal Ďuga (1951) Výklad snov (2001), Trosky ticha (2008), Krajina divých jabloní (2010), Pozrieť slnku do očí (2011) a Nebeský oheň, potulky s Hölderlinom (2018), Zlatko Benka (1951) Íl (2001), Sen na stole (2006), Keď po hrdinstve (2008) a Najvyšší čas (2011), Pavel Mučaji (1929 – 2014) Visuté záhrady (2001), Večer trojkráľový (2004) a Nedeľa (2009), Miroslav Demák (1948) Prestavba Elsinoru (2008), Viera Benková (1939) Kniha výstrahy (2001), Žltá krajina, Čierne drozdy (2004), Modrotlač (2011), Exlibris morušových listov (2013), Studňa a voda (2015), Panónske haiku, haiku poézia (2018) a Studňa, zbierka básní a textov venovaných autorke k narodeninám (2019), Martin Prebudila (1960) Namiesto kodicilu (2001) a Takmer o ničom (2010), Jozef Klátik (1949) Nemé oko, vizuelné básne (2003) a Koniec jazyka, vizuelné básne (2009), Jaroslav Supek (1952 – 2009) Vyšinuté slová, vizuelná poézia (2012), Katarína Hricová (1967) Motýľ v klietke (2004) a Dýchať pod vodou (2007), Ladislav Čáni (1961) Po milovaní, texty pesničiek (2004), Izba, o ktorej sa mlčí (2015) a Deväť kruhov noci (2015), Andrej Ferko (1925 – 2011) Vodopád (2005), Ľubomír Častven (1959 – 1998) Neviditeľná jabloň (2004), Ján Labáth (1926 – 2018) Letokruhy (2006) a Zásvity v čase (2015), Anna Dudášová (1936) Otvorený čas (2006), Ján Hlaváč (1961) Pozvanie na koktail, vizuálne básne (2008), Miroslava Dudková (1979) Nahá myseľ, poéma (2009), Daniel Pixiades (1931) Úlet za srdcom (2011), Zbrázdené nebo (2014, 2019 druhé doplnené vydanie), Michal Bireš (1975) Juliette (2011), Miroslav Dudok (1952), Celebes, Celebes (2012), Anna Balážová (1978) Oči v piesku (2012), Miroslav Šipický (1969) Sny o zobúdzaní (2019).
Na druhom mieste sú rozličné odbory vecnej literatúry. Najviac kníh je z oblasti literárnej vedy. Tak Michal Harpáň (1944) uverejnil knihy O Paľovi Bohušovi (1999), S literárnou vedou a kritikou (2005), Predslovy a doslovy (2009), Scripta manent (2014) a Súradnice literatúry (2020), Pavel Mučaji knihu esejí Podľa duše dieťaťa (2005), Viera Benková s Etelou Farkašovou knihu Zbližovanie, dvojrozhovory (2016) a Závity pamäti, zbierku literárnokritických textov (2019), Jozef Valihora (1946 – 2020) Aspekty literatúry a kultúry (2001) a Básnická a prozaická tvorba Juraja Tušiaka (2010), Jaroslav Supek Nutnosť tvaru, teoretické texty o experimentálnom umení (2004), Samuel Boldocký (1943 – 2015) Literárne reflexie (2004), Kroky a stopy v literatúre a kultúre vojvodinských Slovákov (2011) a Svedectvo doby (2013), Mária Myjavcová (1935) Bude ako nebolo, úvahy a eseje a State o našej slovenčine, jazykovedné štúdie (2006), Víťazoslav Hronec (1944) Práce a dni (2004), Antológia slovenskej vojvodinskej poézie (2007), Viacrukosť poézie (2014), Pod klenbou básnickej tradície, predslovy k antológiám (2014) a Na lôžku so súdružkou polemikou (2018), Andrej Kopčok (1928 – 2008) Na pomedzí filozofie a politiky, filozofické a sociologické štúdie (2007), Vladimír Valentík (1959) Kulturologické etudy (2009) a Výpredaj, antológia slovenskej vojvodinskej poézie generácie X (2019), Andrej Ferko Od prózy k básňam, publicistické texty (2010), Adam Svetlík (1961) Poézia vojvodinských Slovákov v druhej polovici 20. storočia (2007), Hovorenie v úvodzovkách (2010) a Premeny literárnej kritiky vojvodinských Slovákov (2015), Anna Marićová (1851 – 2016) O jazyku, jazykovedné štúdie (2011), Jarmila Hodoličová (1952) Kontúry slovenskej vojvodinskej literatúry a kultúry (2011), Zuzana Čížiková (1971) Rozhovory, reflexia tvorby prostredníctvom rozhovorov (2015), Zdenka Valentová-Belićová (1975) Imigranti v babylonskej veži, rozhovory o identite (2018) a Zvuk Euridikiných krokov (2019).
Citeľne menej bolo kníh prózy. Mišo Smišek (1957) ؘ– poviedky Z tmy (2000), Zlatko Benka – román Deväť prsteňov (2004), Miroslav Demák – poviedky Kráľom bude ten, ktorý sa vráti (2001), Viera Benková – román a poviedky Stred sveta a iné prózy (2009), poviedka Päť ročných období (2016), próza Tri ženy, dvaja muži a ja... (2017), Jaroslav Supek – poviedky Pľuvanec do tváre (2003), Martin Prebudila – postmoderné poviedky Príbehy z čiernej skrinky (2013), Ján Labáth – román a poviedky Diaľky a iné prózy (2006), Pavel Grňa (1937) – román a poviedky Prázdniny v poli a iné prózy (2009), Andrej Čipkár (1932 – 2009) – poviedky Vŕbový klin (2009) a román Odnožovanie dažďovej bublinky (2020), Ján Salčák (1961) – Poviedky a divadelné hry (2011).
Dramatická literatúra je zastúpená štyrmi knihami (je tu ešte aj polovica Salčákovej knihy). Pavel Čáni (1928 – 1999) Pohľad do tváre (2001), Miroslav Krivák (1931 – 2002) Dve drámy (2005), Juraj Ondrík (1933 – 1992) Život ako veľké divadlo (2007), Jano Hrubík (1963) Štyri hry (2011).
Denníková a memoárová literatúra: Vladimír Lutrov [Viťazoslav Hronec] – denník Nebo nad Helespontom (2003), Ján Labáth – miscelaneá Odkiaľ a kam? (2005) a Kto je to Goethe? (2009), Samuel Dubovký (1928 – 2017) – memoáre Na Prokustovom lôžku (2005).
