Na dvore rodného domu
Tak ako dieťa na otcovom pleci
opretý o múr spí tu starý rýľ.
Dnes zrazu po prvý raz vidím vecí,
s ktorými som tu toľké roky žil.
Jediným šľahnutím pohľadu
Unavený sa vraciam z práce,
ešte nič nie je –
až keď otvorím oči:
Jediným šľahnutím pohľadu
si vrhnem pod nohy chodník,
zo zeme vytiahnem strom,
jediným šľahnutím pohľadu
vyšupnem hore oblohu,
vypustím na ňu oblak
a slnko.
Súmrak
Horská krajina
za súmraku
je jednoduchá:
Z farieb
sú v nej len
hlboké odtiene zelenej a sivej,
zo zvukov
len doznievajúci vtáci
a zvonec
zatúlanej ovce.
Nasiaknutá dňom
klesá
na dno.
Svet detí
Zvláštne:
keď deti niečo opravujú,
obyčajne to kazia,
plačú vtedy, keď by sme my neplakali,
keď plačeme my, nechápu prečo,
to, za čím sa my pachtíme,
pre nich nemá cenu,
keď my si myslíme,
že sa špinia v blate,
ony stavajú hrady,
keď vedú vojny,
je vlastne mier.