Mramorové stehy
Už som sa začínala cítiť
hladká a pevná
presne vymedzená
a zatiaľ moje vlasy:
kresba magnetom
dočasná mumifikácia
intenzita citov na jedinej strane
z bludného kruhu svätožiara
Tvojou dráhou
je jazyk v anestézii
tvoja drahá
s jazykom na háčiku:
popoťahovaním k rozdvojeniu
●
Chytám sa nitky
trhám sa
zošívam pery
(slinou?)
meliem si srdce jazykom
mýlim si jazyk so srdcom
po vyrezanom jaderníku
po citovom výbuchu
s kožou na zdrapy
byť obežnicou jablka
v reze obrazu
(vlas?)
kresbou najintímnejšou
●
Usmievam sa na zeleninu
s-novou citlivosťou
keď ju čistím krájam strúham
dotýkam sa...
horizont sa
zaobľuje podľa ruky
aby neha neskĺzla
tvárou k srdcu
ani od srdca
aby báseň
a čipka
rozpárané
rovnakodlhé nitkočiarky
boli
uzlom do rany
●
Kombinácia
kvetov a snehu
v poézii žien
červená a biela
krv na operačnom stole
chirurgicky presný temnosvit
Čo napísať na kožu
aby malo zmysel
zarezať
zapichnúť háčiky
a stiahnuť?
Pod snehom
pod zemou
pod kožou
malé mrkvy
hladké a lesklé prsty detí
siahajú po niečom hlboko temnom
Tie poličky
by pokojne mohli byť riadkami
na ktorých stoja a padajú
písmená mojich slov
a slová mojich básní
aby som odhalila
existenciu preludov
ktoré so mnou celé roky žili
nepovšimnuteľné na spôsob predmetov
strojčeky pradúce pavučinu
vlastným zvukom
keď polievam kvety
chcem počuť
ako hltavo pijú
keď umývam riad
to čo mi uľpieva na prstoch
je strach
●
Snaha o úplné vyčistenie
roztriedenie zaznačenie
pred zrakom koho?
Začínam stále nanovo
za sebou nechávam čiaru vz(dychu)
Niečo čo treba ukrývať pred všetkými
čoho je stále viac
a: „Niet tu miesta!“
Hovoriť veľmi veľa
dať voľný priechod úprimnosti
padanie šupiek
až po kryštalickú neúprimnosť
moje jadro
silueta nakreslená prachom
mimo premeny
ktorá sa dotkla všetkého naokolo
a smútok z nej
zo spôsobu akým ma obišla
v najmenšej možnej vzdialenosti
●
Úľak z ligotu
a ja sa ho vzdávam
skôr ako som mohla spoznať pôvodcu
marhuľové svetlo
vytiahnuté z kôstky za okraj
pokrčené
a zdanlivé ako sebaobjímanie:
pri pohľade od chrbta
aj tie najvlastnejšie ruky pôsobia cudzo
film
bez akéhokoľvek deja
ktorého plynulosť je zdanlivá
ktorého zdanlivosť je plynulá
film
na ktorý sa pozerám ako na vlastné telo
z nadhľadu vlastnej hlavy
●
Obsedantná láska
k mikronautovi
jeho podoba
zmnožená muším okom
Čo pôsobí náhodne
zopakujem
Ak sa vlnivo pohybujem
len ústami napred
bez pocitu zúčastnenia
v bludnej zrenici
Stiahnem sa
zo zárodočnej pozície
preberiem
zástupnú funkciu sveta
●
Telo leží pri tele
v spánku
si kradnú myšlienky
neustále spomienky
premrhám príbeh
na verše
ponáram
a vynáram sa
z vody
cítim úľavu
smäd
celú škálu emócií
priehľadov do iných životov
ničím
a dávam do poriadku
povrchovo
povrchne
zdanlivo
vzdávam sa
niektorých vecí
akoby boli prekážkami
iných
nezastrene
nesúvisia
vzdávam sa
svojej jedinečnosti
existujem ešte raz
súbežne so sebou
v čase a priestore
pozorujem sa
zvonka
●
Moje vedomie je žĺtkom vo vajíčku
seba cíti(m) ako škrupinu
má také studené ruky
keď mi siaha na básne
odlúpne chrastu
a tým ju vráti krvi
stopky kvetín kreslia na dno
unášané prúdom
dážď zvnútornel v nádobách
po prebdenej noci
zväčšujú svoj objem