PLAVBA
útes
jediný breh
ktorý tušíme
nikdy sa nezjav
a vytrhni nás z oboch
svetov
pred nami
oltáre
gotické chrámy
z vápna našich
kostí
za nami
lode
dymiace v ľahostajných
kruhoch
(naše nepravé
ja)
NAD KRAJINOU
žijem
v milosti svetla
v tieni
a šepkám
podstatné je vždy
skryté
(akú cenu má
predstavivosť
v ničote?)
kto z nás je
hrdinom
a kto zradcom
keď piesok hodín
určuje vždy iný
čas?