pán cogito vystúpi na štít
sopky: pod temným nebom
s kvapkou lávy na jazyku
urobí niekoľko rozumných
vyhlásení
svet vyšiel z diablovej dielne
a kvôli rozkoši je tu naše utrpenie
gnostici mali pravdu: na začiatku
muselo dôjsť k fatálnej chybe
pán cogito nevie zrátať koľko
životov premohla náhoda
koľko osudov ovládol duch
neuhasiteľnej túžby démon
nudy a prázdnoty
koľko duší vytrhli z tiel vojny
jeho odhady však pravdepodobne
nedokázal uniesť
ani jeden z neskôr odsúdených
samovrahov
nedozvieme sa
či skok z okna podrezané
žily rozhojdaná slučka na povale
mali byť nemou obžalobou
stvoriteľa alebo majstra