V poradí desiata básnická zbierka Martina Vlada. Autor opustil experimentálne pokusy s básnickým textom, ktoré boli príznačné pre jeho dve ostatné zbierky a v tejto knihe sa opäť vrátil k poetike, ktorú čitatelia poznajú z jeho prvých básnických zbierok. Väčšinou subtílne verše sú rozčlenené do viacerých oddielov, z ktorých každý sa vyznačuje osobitou atmosférou prežívanej každodennosti, v ktorej sa autor sústreďuje na tiché tajomstvá, živú intelektuálnu hru, na významy a drobné nuansy slov.