Vyhľadávanie
Keď v dvadsiatych rokoch dvadsiateho storočia vznikal surrealizmus, jeho zakladateľom sa pravdepodobne muselo zdať, že svet okolo nich sa definitívne zbláznil.
Nový umelecký smer túto skutočnosť v mnohom reflektoval. Odvtedy akoby sa svet zbláznil ešte niekoľkokrát, istotne by k tejto téme mala čo povedať každá umelecká generácia. Aj v roku 2023 sa nám teda nepochybne zíde prvá pomoc v podobe surrealistickej príručky ako prežiť. Poľská spisovateľka, umenovedkyňa, literárna vedkyňa a prekladateľka Agnieszka Taborska nám jednu ponúka. Nejde o žiadne nudné dejiny surrealizmu, nuda v tejto knihe vlastne vôbec nedostáva priestor. Akoby sa Taborska vedome rozhodla, že z avantgardných snáh Bretonových súpútnikov a nasledovateľov povyberá len tie najžiarivejšie momenty, tak trochu kontroverzné, miestami naozaj neuveriteľné, ale na každej stránke čitateľsky atraktívne. Takto ste ešte o surrealizme zaručene nikdy nečítali.
O skvelý slovenský preklad sa postarala Júlia Sherwood, o grafický dizajn a ilustrácie Lech Majewski. Knihu uvádzajú štyri citácie a hneď po nich nasleduje Návod na použitie, ktorý vyzýva: „Pri čítaní Príručky emigrujte z reality“. (s. 7) Táto premisa neguje základnú ideu surrealizmu, ktorý bol postavený na surrealite. André Breton surrealitu definoval ako splynutie sna a reality v akúsi absolútnu realitu. Kontakt s realitou teda nikdy nebol v surrealizme nadobro prerušený, bol skôr modifikovaný. Keď Taborska vo svojej knihe poskytuje 56 rád, „ako sa povzniesť nad realitu“ (s. 9), je to síce legitímny spôsob, ako sa o surrealizme vyjadrovať, ale z hľadiska literárnej histórie ide o významový posun, na ktorý je potrebné upozorniť.
Svet sa zbláznil. Surrealistická príručka ako prežiť je obsiahlym katalógom surrealistických motívov a autorských postupov, o čom svedčia názvy jednotlivých kapitol (Bál figurín, Dekalkománia, Frotáž). Pri kapitolách venovaných vizuálnemu umeniu by bolo rozhodne namieste zváženie obrazovej prílohy. Pasáže typu „Na hlave figuríny Dalího sa skvel ružový klobúk podľa návrhu Elsy Schiaparelli, na hrudi mala rozbité vajíčko a telo a nohy mala pokryté čajovými lyžičkami. Duchampova androgýnna figurína, nahá od pása dolu, mala oblečenú mužskú vestu a na kabáte kravatu. Ernstova figurína v čiernych šatách hľadela na divákov cez polopriesvitný závoj“ (s. 15) zrejme mohli byť vhodnou dobovou fotografiou nielen doplnené, ale dokonca aj nahradené. Napriek absencii dodatočného obrazového materiálu Taborska prináša netradičný uhol pohľadu na diela surrealistov a zasadzuje ich do kontextu, ktorý im zároveň pridáva bizarný rozmer: „Bretonov Manifest z roku 1924 bol ešte predtým, ako sa z neho stal návod na výklad autorovej filozofie, koncipovaný ako predhovor k zbierke jeho automatických textov s lákavým titulom Rozpustná žaba“ (s. 19), „fonetické znenie Les Champs magnétiques Bretona a Soupaulta sa dá preložiť ako Magnetické polia, ale aj Magnetické piesne“. (s. 103) Nepopierateľne sa z tejto publikácie dozvieme nové fakty o surrealizme, hoci by sme si mohli položiť otázku, nakoľko sú takéto informácie prínosné. Či nejde skôr o farebné sklíčka, prostredníctvom ktorých vidíme surrealizmus, jeho predstaviteľov a ich tvorbu v inom svetle než doteraz. Diela takého zásadného významu v dejinách literatúry a celkovo umenia, za aké možno surrealistické výtvory považovať, nie vždy potrebujú farebný filter. Aj bez neho sú viac než len lákavé.
Jednoznačným plusom tejto verzie dejín surrealizmu je zahrnutie ženských predstaviteliek smeru, ako bola Leonora Carrington či Remedios Varo. Práve k prvej spomenutej sa viaže aj osobná príhoda, ktorú autorka do knihy vložila – umelkyni preslávenej kulinárskymi špecialitami doniesla do Mexika poľské sušené hríby, zistila však, že tá medzičasom celkom prestala variť, čo doplnila argumentom, že ľudí, ktorí varia, rodiny vykorisťujú, a tak si jej muž musí jedlo pripravovať sám. Príbehovosť je silnou stránkou Taborskej písania, drobné anekdoty o surrealistoch, ktorými je príručka popretkávaná, možno považovať za jej najvydarenejšie pasáže.
Kniha podáva surrealizmus predžutý, instantný, na rýchlu spotrebu konzumentom, pardon, čitateľom. To nie je nič negatívne, ide predsa už podľa názvu o príručku a tomuto žánru ostáva autorka naozaj verná. Anotácia na zadnej strane knihy definuje jej cieľovú skupinu takto: „kniha pre umelcov, študentov umeleckých škôl a surrealistických duší každého razenia“ (nečísl.). Pre tých, ktorí sa surrealizmom zaoberajú na odbornej úrovni, bude Taborskej kniha slúžiť skôr na pobavenie a pripomenutie bizarných anekdot spojených so surrealizmom. Aj to je rozhodne potrebná a záslužná úloha. Svet sa zbláznil. Surrealistická príručka ako prežiť však predovšetkým ostáva v pozícii sledovateľa surrealizmu cez kľúčovú dierku. Tajomné dvere, ku ktorým pritláča svoju tvár, však neotvorila. A to by sa nám vo svete, ktorý sa zbláznil, hodilo najväčšmi.
