Spomienky na Antona Hykischa (1932 – 2024)

Anton Hykisch napísal počas svojho života 34 literárnych diel.

Anton Hykisch, prozaik, dramatik, diplomat a spoluautor Deklarácie zvrchovanosti Slovenska, zomrel vo veku 92 rokov na výročie jej prijatia. Bol historicky prvým veľvyslancom SR v Kanade. Počas svojho života zažil za svoje postoje útlak a prenasledovanie komunistickým režimom. V roku 1949, rok po nastolení komunistickej totality, sa pokúsil o emigráciu ilegálnym prekročením hranice, čo sa mu nakoniec nepodarilo. O desať rokov neskôr bol jeho prvý román Krok do neznáma tesne po vydaní z ideologických dôvodov skartovaný. Anton Hykisch napísal počas svojho života 34 literárnych diel.

Poetka Etela Farkašová sa o Antonovi Hykischovi vyjadrila ako o jednom z „najscestovanejších slovenských spisovateľov, ktorý vníma „veľký“ svet ako výzvu, jeho poznanie ako príležitosť na lepšie sebaspoznanie, kontakty s ním, či pobyty v ňom ako možnosti overovania vlastných síl. To, že poznávanie sveta nechápal autor len ako „úradnú“ povinnosť v čase pôsobenia v pozícii slovenského veľvyslanca v Kanade, ale že ho dlhodobo chápe ako podstatnú súčasť svojej životnej filozofie, dokumentujú nielen jeho cesty, ale aj texty – eseje, literárne reportáže a poviedky.“

Na Antona Hykischa spomína aj moderátorka a autorka Alena Heribanová a spisovateľka a novinárka Zuzana Kuglerová:

„Na večnosť odišiel Anton Hykisch, skvelý spisovateľ, výnimočný človek, filozof, historik, ktorý odhalil kus našich dejín, našej duše, energie tejto krajiny. Publikoval to, čo sa nenosilo, neupevňovalo budovanie socializmu a zaváňalo rebelstvom. Písal pod pseudonymami A. Horník, Ahy, Peter Arnošt, literatúru pre dospelých, deti a mládež. Bol dramatikom, ale aj výskumníkom na ústave Železničného staviteľstva, referentom v Záhradníctve a rekreačných službách mesta Bratislavy, a až neskôr redaktorom aj riaditeľom vydavateľstva Mladé letá, poslancom a v rokoch 1993 – 1997 veľvyslancom v Kanade. Drahý Tonko ďakujem osudu, že som Ta mohla spoznať! Šťastnú cestu ku hviezdam.“

Alena Heribanová

 

„Mala som 24 rokov, keď vo vydavateľstve Mladé letá pozvali na stretnutie cca 25 začínajúcich autorov. Stretnutiu predsedal Tonko. To on položil otazku: kto si tu trúfa pustiť sa do historického románu? Bola som jediná, čo sa prihlásila. O týždeň som mu doniesla rozpracovaný rukopis. Urobil to, čo už dnes v redakciach robí málokto. Posadil sa so mnou k nemu a stranu po strane ho so mnou rozoberal. Aj ja som spravila to, čo dnes robí máloktorý autor. S pokorou a sústredenou pozornosťou som prijímala každú jeho poznámku, menila podla jeho slov. Keď povedal, že niečo treba dať preč, kvôli zhusteniu a dynamike deja, urobila som to. Vôbec by ma nenapadlo brániť "nedotknuteľnosť" textu, ako to robí dnes mnoho začínajúcich autorov. Bol kapacita, znalec svojho odboru, najlepší v žánri historického románu. Učil ma a ja som prijímala ako vyschnutá špongia všetkú tú múdrosť a odbornosť, čo z neho prýštila. Aj vďaka nemu som sa stala autorkou historického románu.
Dnes Tonko zomrel.
A neriadená strela, ako ma zvykol volať, sa na chvíľu zastaví.
Pospomínať si na každú chvíľu, každý okamih, čo mi venoval.“

Zuzana Kuglerová

 

Anton Hykisch študoval na Vysokej škole ekonomickej v Bratislave. Pracoval ako ekonóm vo Výskumnom ústave miestneho hospodárstva v Bratislave, na Železničnom staviteľstve a v Záhradníckych a rekreačných službách Bratislavy. V rokoch 1962 – 1969 pôsobil ako redaktor Československého rozhlasu. Po okupácii Československa sovietskymi vojskami roku 1968 musel pre svoje politické postoje opustiť svoje pracovisko a nesmel publikovať. Pracoval v Ústrednej knižnici Slovenskej akadémie vied, potom v Slovenskom fonde výtvarných umení. Od roku 1988 bol ekonomickým námestníkom vydavateľstva Mladé letá, neskôr jeho riaditeľom. V rokoch 1993 – 1997 bol veľvyslancom Slovenskej republiky v Kanade. V rokoch 1998 – 2002 externe prednášal politológiu na Trnavskej univerzite. Zomrel 17. júla 2024 v Bratislave.