Aj poézia vie byť vtipná

Pohybovať sa na území poézie je ako putovať krajinou jednorožcov. Bez imaginatívneho videnia, bez vizionárstva, bez túžby po hľadaní duchovných dvojníkov a pečatných znamení by sme kráčali len pustatinu plnou farebného prachu. Siahame po poézii ako po zrkadle koncentrovaných právd, veštieb, hľadáme v nej súzvuk najhlbších záchvevov duše, ktoré sa zrkadlia v jasnozrivých obrazoch.   

Poézia je modlitba k svetu, ktorú už od jej počiatkov sprevádza zvukomalebnosť, rytmus, verbálne podobenstvá, rezonancia. Je v nej niečo mantrické, volajúce po harmónii, ale aj šamanské, dynamické a burcujúce k rozvratu a znovuzrodeniu duše.

Popularita poézie v toku času neupadá ani dramaticky nekolíše, ale štúdium jej zákonitostí a umeleckých prostriedkov je pre mnohých nevábnou krajinou, ktorá má so vznešeným poslaním poézie máločo spoločné. Mladí literáti i bežní milovníci poézie si ťažko vedia predstaviť, že by toto štúdium mohlo byť zábavným a objavným ponorom pod hladinu čitateľských a tvorivo-objaviteľských dobrodružstiev.

Na tých, ale v podstate na všetkých čitateľov či mladých básnikov, mysleli dve autorky, ktoré sa rozhodli vytvoriť netradičný bedeker básnických žánrov a umeleckých nástrojov, ktorými sa dá vytvoriť báseň. „Keď sme tento slovníček písali, chceli sme vám ukázať, že jazyk, ktorý považujeme za takú samozrejmosť ako vzduch, ktorý dýchame, je v umení úžasný spoločník a dá sa ním doslova čarovať. A áno, aj zabávať sa!“ prihovárajú sa čitateľom.   

Slovníček obsahuje 31 hesiel, zoradených podľa abecedy do troch skupín: Básnické žánre, Umelecké prostriedky a Prozódia, rým, strofa. Pri každom pojme je originálna autorská báseň, ktorá ho predstavuje a v ktorej sú konkrétne javy graficky zvýraznené.     

Prvá z dvojice autoriek Jana Juhásová pôsobí ako vysokoškolská pedagogička, literárna vedkyňa a kritička. Odbor slovenský jazyk a literatúra vyštudovala na PF PU v Prešove, učila na Gymnáziu sv. Tomáša Akvinského v Košiciach a od roku 2003 prednáša na katedre slovenského jazyka a literatúry na FF KU v Ružomberku, kde vedie kurzy z teórie literatúry, z dejín slovenskej poézie od roku 1945 po súčasnosť, z literárnej kritiky i kurzy tvorivého písania. Píše odborné knihy o poézii a jej jazyku. Doma má tri školopovinné deti a aj práca so študentmi ju primäla k tomu, aby sa snažila zložitosti umenia vysvetľovať čo najjednoduchšie.

Svedčia o tom zrozumiteľné vtipné heslá, osvetľujúce jednotlivé odborné termíny básnických prostriedkov a postupov nevyhnutných pre vytvorenie básnického textu, ale aj výstižná obrazotvornosť, ktorá čitateľa vťahuje do podstaty skutočného významu. Jednotlivé heslá samy osebe pôsobia ako miniatúrne básne v próze: „Báseň na princípe ALITERÁCIE je huncútska, no disciplinovaná zároveň. Je ako náhrdelník z korálikov tých istých farieb a tvaru. Začiatočné písmená každého slova v básni sú rovnaké ako vojaci čestnej stráže alebo zrniečka maku.“ Alebo: „OBKROČNÝ RÝM je priateľom neobyčajných rozprávkových hrdinov. Dokáže sa rozkročiť ponad celú strofu ako Dlhý pri prekračovaní širokej rieky. Ponad dva verše, ktoré pripomínajú rezký potôčik, vie vytvoriť pomyselný most, aby sme aj my zostali v suchu. Takto: ABBA.“

Druhá spoluautorka Silvia Kaščáková je vysokoškolská učiteľka a odborná asistentka na katedre predškolskej a elementárnej pedagogiky PF KU v Ružomberku. Venuje sa literatúre pre deti a mládež, kreatívnemu písaniu, tvorivej dramatike a práci s literárnym textom. Zároveň je výraznou talentovanou poetkou, prekladateľkou a textárkou piesní (napr. Katky Knechtovej či Katky Koščovej). Píše básne pre dospelých aj pre deti. Vo vydavateľstve FACE jej vyšiel veršovaný príbeh Ako Paľko Dobšinský zbieral rozprávky a detskí čitatelia ju poznajú aj z časopisu Slniečko. Pre dospelých napísala básnickú zbierku Kŕmiť leva. Vďaka jej prirodzenému ponoru do sveta mladých ľudí dokázala v Slovníčku z básničiek vytvoriť básne, ktoré nie sú len účelovou literárnou ilustráciou „slovníčka“, ale samostatnou umeleckou výpoveďou vzácne korešpondujúcou so svetom tínedžerov, ich túžob, snov či nepokojov. Svojimi vlastnými slovami nimi dokazuje, že „aj poézia dokáže byť vtipná“.

K dvojici autoriek sa pripája aj invenčná mladá ilustrátorka Veronika Pažická. Skúsenosti  s ilustrovaním v časopisoch Slniečko a Bublina naplno uplatnila vo svojej prvej ilustrovanej knihe. S hravým a mladistvým šarmom rozvíja humorné nápady autoriek, pristáva na ich hru, svojsky a originálne vytvára nové komické metafory, vedie prirodzený suverénny dialóg s čitateľom.     

Útla, ale svojím významom veľká knižka otvára brány živého literárneho poznania, ktoré prináša lepšie pochopenie fenoménu poézie. Nie je však iba slovníčkom. Funguje aj ako samostatná zbierka modernej poézie pre najdynamickejšiu vekovú kategóriu, ktorá sa nachádza v neurčitej zóne medzi detstvom a dospelosťou.