Vyhľadávanie
„Človek s ruským správaním je v Európe smiešny ako huňatý pes v trópoch,“ píše v jednom zo svojich predslovov ku knihe ZOO alebo Listy vôbec nie o láske Viktor Šklovskij, literárny teoretik, excentrický dobrodruh či „terorista“, protagonista ruského formalizmu, spolupútnik legendárnej generácie a jedna z najzaujímavejších a najvšestrannejších osobností európskej kultúry 20. storočia, ktorý si svoju exotickosť ako príslušník málo civilizovaného národa počas pobytu v krajinách západnej civilizácie dobre uvedomoval.
Nebol v tomto beznádejnom pocite kvázi ruského vyvrheľa osamotený: aj herečka Zinaida Raich, manželka režiséra Vsevoloda Mejerchoľda, pri návšteve Berlína v liste Majakovského múze Lily Brikovej priznáva, že „nedokáže žiť ako Európanka, lebo jej aziatská prostorekosť ju vždy prezradí“.
V Berlíne sa po revolúcii v roku 1917 na kratší či dlhší čas ocitla celá plejáda ruských spisovateľov, maliarov, divadelníkov či filmárov: svoj čas tu trávili Marina Cvetajeva, Iľja Erenburg, Boris Pasternak, Vladimir Majakovskij, Alexej Tolstoj, El Lissitzky, ale aj Andrej Belyj, Alexej Remizov či Maxim Gorkij; ruská enkláva v Berlíne bola priam ikonická, v rokoch začínajúcej sa Weimarskej republiky markantne ťažila z demokratického podhubia nemeckej metropoly a ozvláštňovala jeho dekórum. Aj avanturista Viktor Šklovskij sa v roku 1922 na niekoľko mesiacov ocitol v Berlíne, keď po dramatickom úteku cez Ladožské jazero unikal z Petrohradu pred prenasledovaním Čeky do Nemecka, kde ho vo svojom berlínskom byte nakrátko prichýlil Maxim Gorkij. A práve tu Šklovskij napísal svoju epistolárnu prózu ZOO alebo Listy vôbec nie o láske, ktorá teraz po prvýkrát v knižnej podobe vychádza v slovenčine vo vydavateľstve Brak v preklade Kristíny Karabovej (jej časopisecká verzia uzrela u nás svetlo sveta už v šesťdesiatych rokoch minulého storočia).
Nebolo to, samozrejme, prvé stretnutie slovenského čitateľa s obrovitým dielom slávneho ruského literáta: popri jednotlivých literárnovedných štúdiách v šesťdesiatych a sedemdesiatych rokoch ešte vyšli knihy Teória prózy, Lev Tolstoj, Ejzenštein, Sentimentálna cesta, Energia omylu a súbor brilantných esejí Tetiva, kde autor, okrem iného, dojímavo spomína na svojich petrohradských druhov Borisa Ejchenbauma a Jurija Tyňanova.
ZOO alebo Listy vôbec nie o láske je súbor tridsiatich troch listov, ktoré Viktor Šklovskij počas svojho ročného berlínskeho pobytu napísal žene s menom Aľa (za ňou sa podľa všetkého skrýva Elsa Trioletová, sestra Lily Brikovej, neskoršia žena francúzskeho prozaika Louisa Aragona, ktorú autor v mladosti tajne uctieval). Stručným, gnómickým, priam aforistickým štýlom jej popisuje stav svojej duše i pocity v cudzom meste, do ktorého nezapadol a ktorému nevie prísť na chuť. V listoch fabuluje, cituje vymyslené príbehy, vymýšľa si rozprávky. Zároveň čitateľa vodí za nos a doslova ho mystifikuje: na dvoch či troch miestach cituje Aline odpovede na svoje citové výlevy, pričom raz sa k autorstvu týchto listov priznáva, aby vzápätí svoje autorstvo rezolútne poprel a vyhlásil ich za pôvodné („Čestné slovo, ja som ho nepísal.“) Jeden z posledných listov (tridsiaty) adresoval Šklovskij Všeruskému ústrednému výkonnému výboru ZSSR. Úpenlivo v ňom žiada o amnestiu a o povolenie návratu do Ruska („Nemôžem žiť v Berlíne. Pustite ma do Ruska.“) To sa mu napokon s pomocou Gorkého a Majakovského podarilo.
Kniha vychádza v modernom, doslova bravúrnom preklade Kristíny Karabovej, ktorá publikáciu opatrila podrobnými poznámkami a tromi zasvätenými doslovmi, dokumentujúcimi dôvernú znalosť problematiky. Osobitný pôžitok však čitateľovi pripraví záverečná stať Návrat Viktora Šklovského, ktorú napísal skladateľ a hudobný teoretik Vladimír Godár, v súčasnosti azda náš najväčší znalec života a tvorby ruského literáta. Godár sa Šklovskému venuje sústredene a dlhodobo, prečítal prakticky celé jeho dielo a v strede osemdesiatych rokov, krátko po spisovateľovej smrti, napísal jednu zo svojich najznámejších hudobných skladieb, violončelovú Sonátu na pamäť Viktora Šklovského. Vo svojej stati podrobne mapuje spisovateľov dobrodružný život, široké väzby na priateľov a známych, sprístupňuje aj dosiaľ neznáme fakty o Šklovského návšteve Bratislavy v roku 1966 a pridáva zaujímavý postreh o pobyte Romana Jakobsona v našom meste v predvečer augustovej invázie roku 1968, o ktorom dnes už málokto vie.
Viktor Šklovskij: ZOO alebo Listy vôbec nie o láske
Preklad: Kristína Karabová
Bratislava: Brak, 2022
