Vyhľadávanie
Veľká malá knižka
Milan Rúfus: Anjeličku, môj strážničku, Bratislava, Buvik 2008
Knihy z vydavateľstva Buvik majú zvláštne čaro. Potvrdzuje to aj posledná básnická zbierka barda slovenských lyrikov Milana Rúfusa Anjeličku, môj stážničku, ktorá vyšla krátko pred jeho smrťou. „Anjeličku, môj stážničku, opatruj moju dušičku...,“ táto konvenčná modlitba detí pred spánkom odkrýva vďaka majstrovstvu spisovateľa neobyčajné polohy. Adresnosťou učí malého človiečika spoznávať krásu poézie a približuje mu všetko, čo je mu vzácne, čo dôverne pozná v novej podobe.
Rufúsovu blízkosť k deťom potvrdzuje aj jeho vôľa napísať zbierku básní pre vydavateľstvo Buvik. Nebýva zvykom ozvláštniť recenziu básnického artefaktu subjektívnymi pocitmi, aj keď ide o editorku Rúfusovho diela, napriek tomu urobím to. Mária Števková zažila radosť v básnikovej rodine v decembri 2008 z novej a osudovo poslednej knižky veľkého Básnika. Napísala mi: „Nemôžem tomu uveriť, že odchádza z tohto nášho hriešneho sveta človek, okolo ktorého bolo čisto a jasno. Odchádzajú najlepší a hriešnici ostávajú. Takých oáz, aké vytváral Majster je málo a pomaly sa vytrácajú. Ich odchodom sa vytvára kategorický imperatív morálky vyslovený básňou.“
Milan Rúfus cieľavedome využíva folklórnu slovenskú rozprávku a ľudovú pieseň ako diapazón pre autorské objavy. Potvrdzujú to viaceré jeho diela pre deti – v zbierke Anjeličku, môj strážničku rešpektuje hierarchiu detských hodnôt: mamička, otecko, sestrička, braček, babička, dedko..., ale otvára priestor pre dieťa aj jablonke, slniečku, hviezdičke, Zemičke: „Anjeličku, môj strážničku, / opatruj každú hviezdičku. / Mne je smutno, / nie som rada, / keď hviezdička z neba padá. // Opatruj ju, anjeličku. / Stráž mi ju, nech neostane / po nej prázdno na nebíčku.“ Prihovára sa deťom, aby sa verše stali teplým dotykom a menili sa na sen: „Anjeličku, môj strážničku, / unesieš ma na malíčku / ako kvapku rosy.// Opatruj moju dušičku. / Opatruj, ty deťom blízky, / zlietni ku mne do kolísky, / ja ťa o to prosím.“
Obrázky v knižke kongeniálne súzvučia s textom, sú ľahké ako vtáčie pierko. Zachovávajú známu poetiku doterajších páperových ilustrácií Jany Kiselovej-Sitekovej. Akoby boli ozvenou detstva svojou krehkosťou. Dominujú v nich motívy prírody, ale najmä drobné rozprávkové postavičky, deti. Akoby výtvarníčka chcela pripomenúť, že detstvo je vždy rozprávkové, a trvá večne.
Ján Milčák
