Múza opäť nájdená
Pavol Jozef Šafárik: Básnické dielo
Bratislava, Kalligram 2005
Pred časom sa zrodila výnimočná myšlienka na vytvorenie edície, ktorá by prinavrátila slovenským čitateľom historicky dôležité diela slovenskej literatúry. Predsedom programovej a edičnej rady sa stal Valér Mikula – členmi sú M. Hamada, R. Chmel, D. Kršáková, J. Paštéková, S. Rakús, D. Roberts, L. Szigeti a P. Zajac. Knihy z edície Knižnica slovenskej literatúry vychádzajú v spolupráci s vydavateľstvom Kalligram a Ústavom slovenskej literatúry SAV. Opodstatnenosť tejto myšlienky potvrdzuje aj fakt, že na finančnej realizácii sa podieľa Ministerstvo školstva SR, Ministerstvo kultúry SR a Slovenská akadémia vied. Aktuálne, ako štvrtý zväzok tejto edície, vyšla kniha Pavol Jozef Šafárik – Básnické dielo. Zostavovateľom a gestorom diela je Peter Káša, posudzovateľom Milan Hamada.
To, že do edície sa zaradilo aj vydanie diela Pavla Jozefa Šafárika, treba hodnotiť vysoko pozitívne. Doterajšia situácia týkajúca sa výskytu básnických textov tohto slovenského klasicistu v mnohých slovenských verejných a súkromných knižniciach nebola práve najlepšia. Najčastejšie sme mohli nájsť iba básnickú zbierku Tatranská múza so slovanskou lýrou v podaní Ľubomíra Feldeka, ktorý originálne texty preložil a prebásnil v roku 1986. Hoci Feldek túto neľahkú úlohu zvládol bravúrne, čoraz častejšie sa do popredia dostávala potreba poznania originálnych textov. Prvý raz je tu publikovaná jediná Šafárikova básnická zbierka v pôvodnej jazykovej podobe. Zaujímavosťou je, že zrkadlovo s ňou je publikovaný preklad do modernej slovenčiny od Feldeka, a tak čitateľ môže bez problémov oba texty nielen spoznať, ale aj porovnať.
Editor, Peter Káša, o výbere textov pre vydanie Básnického diela Pavla Jozefa Šafárika píše: „V tomto výbere predstavujeme P. J. Šafárika v literárnych a umeleckých súvislostiach. Teda nie ako renomovaného vedca a slavistu (historika, filológa, etnografa), ale skôr ako zaujímavého a inšpiratívneho básnika a teoretika literatúry.“ (s. 271) Zároveň upozorňuje, že sa pri zostavovaní diela sústredil predovšetkým na Šafárikove texty z prvej dekády jeho tvorivého obdobia.
V knihe má dominantné postavenie práve kompletné básnické dielo. Len ako doplnok sú tu publikované Šafárikove teoretické články, úvahy o umení, časť literárnohistorickej práce Dejiny slovanského jazyka a literatúry všetkých nárečí a úryvky z listov. Texty sú zaraďované chronologicky, čím sa plasticky vytvára obraz nielen spisovateľa (v podobe básnika, literárneho teoretika a historika, slavistu), ale aj doby, v ktorej žil a tvoril, a ktorá vo veľkej miere ovplyvnila vývoj jeho tvorby i životných peripetií. Celkový obraz dotvára publikovanie názorov na Šafárikovu ranú tvorbu v časti V zrkadle kritiky. Okrem dobových ohlasov (napr. J. Palkovič, J. M. Hurban, J. Vlček, P. Dobšinský a i.) sa tu nachádzajú aj náhľady, postrehy a komentáre od súčasných literárnych vedcov. Tak sa dozvedáme aj to, ako vníma Šafárikovu tvorbu napríklad S. Šmatlák, M. Hamada, V. Marčok či M. Vojtech.
Hoci básnická zbierka Tatranská Múza s lýrou slovanskou (1814) začína básňou Loučení s Můzou, vďaka tomuto edičnému činu sa s ňou nebudú musieť rozlúčiť ani nasledujúce generácie. Povedané slovami básnika:
„Toho, Můzo veleb vděčně,
tomu vroucné díky vzdej!
Vrať se rychle, toužím věčně,
pak se potud dobře měj!“
Henrieta Stankovičová