Bratislava, Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov 2011
Režisér, scenárista, spisovateľ a autor viacerých dokumentárnych filmov a hier pre deti Marek Kupčo vo svojej novej knihe Borov sen a 21 poviedok už od začiatku očarí hravým, lyrickým jazykom, pútavým a úsporným štýlom, frapantnými motívmi a myšlienkami, ktoré vzhľadom na rozsah poviedok pôsobia priam giganticky. Tematicky rôznorodé príbehy nás často prevedú i absurdným a fantastickým svetom, ktorý analogicky vystihuje práve ten náš. Kupčo nás bez silenej nástojčivosti a didaktizmu presviedča o výsledkoch svojho pátrania a s nenútenou dôslednosťou a ochotou hľadá ľudské korene tam, kde „kŕdle vrán sú svedomím Zeme“. Pranieruje ľudské slabosti a nedostatky, kritickým okom a často bez servítky preveruje charakter súčasného človeka… Kupčova snaha o revitalizáciu hodnôt má často podobu irónie: „Balkón je úžasné miesto. Cítiš sa byť akoby nad vecou,“ ojedinele prerastá až do sarkazmu: „Prsia mu pripomínajú americké Dvojičky, ale radšej ich prirovnáva k Alpám, lebo tie zatiaľ ešte pevne stoja.“ Protagonisti jeho poviedok sú väčšinou v zajatí monotónnosti života; jeho cyklický chod býva narušený jedinečným okamihom, ku ktorému dej priamočiaro speje. Ani napriek mravnému prehrešku nie je Kupčov hrdina postihnutý trestom; autor je k nemu mimoriadne zhovievavý, otvára mu zadné vrátka. Ponúka mu možnosť, ktorá síce nezachráni život, ale privedie ho k bodu, keď ho nevyhnutne pochopí (napr. v poviedke Chorchého poznanie). V závere poviedok autor osobnú skúsenosť hrdinu objektivizuje, čo je niekedy na škodu. Vzhľadom na široké možnosti interpretácie textu nám tak predkladá konečnú myšlienku. Avšak aj napriek tomu kniha Borov sen a 21 poviedok s ilustráciami Miliny Zimkovej určite stojí za pozornosť a je vhodným čítaním pre tých, čo zistili, že „na svete spravodlivosť vymrela. Lebo keby ešte žila, tak polovica populácie tohto sveta by musela odvisnúť.“