Recenzia
Veronika Košičiarová
03.01.2019

Cez kľúčovú dierku

Za oknami luxusného hotela Metropol sa rozprestiera Divadelné námestie, čoby kameňom dohodil od Kremľa. Gróf Rostov sa z okna svojej izby díva na Bolšoj teatr. Práve sa dozvedel, že ho zákony nového režimu odsúdili na doživotné domáce väzenie v izbietke v podkroví slávneho hotela. Niekoho iného by táto situácia položila, ale gróf sa rozhodol, že zo svojho postavenia vyťaží čo najviac.

Píše sa rok 1922 a Rusko ovládli boľševici. Rozhodli sa zničiť všetko staré a sústrediť sa na modernizáciu krajiny. Gróf Rostov s ostatkom aristokracie rozhodne patrí do kategórie nepotrebnej stariny. Preto, ako mnoho iných šľachticov, bol povolaný pred Ľudový komisariát vnútra, ktorého členovia mali rozhodnúť o jeho osude. Podľa poroty sa previnil svojím triednym postavením, ktoré ohrozuje vznešené boľševické ideály. Pred guľkou do hlavy ho zachránila skutočnosť, že pred niekoľkými rokmi napísal významnú báseň KAMŽE SA PODEL? ktorá zhodou okolností oslavuje tie správne ideály. Preto ho porota odsúdila „iba“ na doživotné domáce väzenie v jeho obľúbenom hoteli. Gróf ani netušil, že sa vďaka svojej básni práve stal najšťastnejším človekom v celom Rusku.

Od momentu, keď sa gróf presťahoval do hotelového podkrovia, jeho dni plynú jednotvárne a pomaly ale isto kĺžu do hryzavej nudy. Všetko sa zmení, keď v hotelovej reštaurácii stretne deväťročnú Ninu Kulikovovu. Zvedavé dievčatko sa s ním veľmi rýchlo skamaráti. Živo sa zaujíma o život princezien, vážne s grófom debatuje o vzdelaní a čoskoro mu odhalí svoje veľké tajomstvo. Kľúčik, ktorý otvorí všetky dvere hotela.

Spoločne sa vyberajú na výpravy po hotelových izbách, odpočúvajú zhromaždenia boľševikov skrývajúc sa na balkóne. S Ninou ostávajú priatelia dlhé roky a zo zvedavého dievčatka sa časom vykľuje zanietená zástankyňa kolektivizácie. Nehovoriac o tom, že pred jednou z jej služobných ciest Nina privedie ku grófovi svoju dcérku Sofiu a poprosí ho, aby na ňu pár mesiacov dozeral. Nik netušil, že sa videli naposledy.

Amor Towles je americký spisovateľ a jeho historický román Džentlmen v Moskve sa rýchlo stal bestsellerom. Medzi kritikmi a čitateľskou verejnosťou sa autor preslávil debutovým románom Rules of Civility (2011), ktorý sa odohráva v prostredí newyorskej smotánky tridsiatych rokov. Jeho posledná kniha, Džentlmen v Moskve, však v popularite nezaostáva – a právom. Towlesov štýl písania je elegantný, určitým spôsobom zastaraný, vďaka čomu je ľahko rozoznateľný od ostatných autorov.

Dej románu sa odohráva počas búrlivých rokov Ruska 20. storočia, zopár rokov po októbrovej revolúcii. Namiesto opisov zasneženej krajiny a studených domov je príbeh zasadený do teplej haly slávneho hotela, ktorý má svoje pravidlá a zvyky, čo je svet sám osebe. Towles sa rozhodol, že sa na boľševizmus bude pozerať takpovediac cez kľúčovú dierku. To však neznamená, že čitateľ nezíska obraz o tom, čo sa deje pred dverami hotela. Čitateľ, rovnako ako gróf Rostov, sa informácie dozvedá buď sprostredkovane cez ostatné postavy v románe alebo priamo, cez udalosti, ktoré sa grófa dotýkajú osobne.

Postava grófa Alexandra Rostova zosobňuje všetko, na čo zvykneme zabúdať pri slove „aristokrat“. Je vzdelaný, rozhľadený, srší vtipom, je slušný a úctivý ku všetkým bez rozdielu a aj tie najvypätejšie situácie zvláda s gráciou a úsmevom. Skrátka, pravý džentlmen.

Príbehom nás okrem grófa sprevádza mnoho iných postáv. Neustále zvedavá Nina, zvodná herečka Anna Urbanovova, ktorá neváha využiť svoje kontakty na vysokých miestach, aby pomohla priateľom, či zákerný čašník Biskup, ktorému sa podarí vypracovať až na riaditeľa hotela. Na postavách sa odzrkadľuje charakter doby, v ktorej žijú. Ich pády a úspechy sú späté s novým štátnym zriadením, pomáhajú čitateľovi vytvoriť si obraz o udalostiach, ktorými žil ruský národ.

Román Džentlmen v Moskve nie je o boľševikoch, je to príbeh človeka, ktorý sa snaží nájsť nový zmysel života v rýchlo sa meniacom svete.
 
Veronika Košičiarová