Vyhľadávanie
Divadelný ústav v Bratislave
Preklad Adam Bžoch
Táto veľmi dobrá kniha nemá celkom presný názov. Človek by mohol očakávať bohaté štúdie o jednotlivých epochách a ich dramatikoch, o ich hrách. Podtitul knihy Eriky Fischer – Lichte, ktorý znie Epochy identity v divadle od antiky po súčasnosť, už vypovedá o obsahu objemnej publikácie presne. Významná nemecká teatrologička sleduje vývin drámy – pochopiteľne aj divadla – vo väzbe na spoločenský vývin. Aj pre ňu je divadlo „zrkadlom“ sveta, spoločnosti a indivídua v ňom. Sama nazvala vstupnú kapitolu „JA“ – kultúrnohistorické miesto divadla, ktorá presne pomenúva jej bádateľskú metódu, uhol pohľadu a vymedzenie predmetu záujmu. Nevenuje sa všetkým, ani významným autorom, a u tých najvýznamnejších, takpovediac signifikantných dramatikoch, nevenuje pozornosť všetkým dielam. Vyberá si opusy, ktoré najpreukázateľnejšie a najzreteľnejšie dokumentujú postavenie, vývin a kontexty „JA“ v histórii drámy a divadla. Cenné je, že neskúma len literárno-dramatické výkony, ale aj mimoliterárne aspekty divadelnej tvorby, ktoré najmä v 20. storočí významne ovplyvňujú aj textovú zložku divadelnej syntézy. Svoje analýzy začína antickou drámou a završuje ich zasväteným pohľadom na postmoderné tendencie.
Pred „zrakom“ čitateľa tak figurujú úsilia vystihnúť stav a premeny polis, vzťahu k božským predurčeniam, k znaku tela a problému duše a tela, divadelné laboratóriá, v ktorých človek funguje ako predmet javiskového experimentu, prechodové a iniciačné rituály, veľké divadlo sveta atď. Neobyčajne inštruktívne sú jej pohľady na vývin už dosiahnutých výsledkov a ich budúcnosť. Eklatantným príkladom je napr. osud meštianskej drámy búriacej sa proti rezíduám feudálneho spôsobu života a následné zlyhávanie romantického i meštianskeho individualizmu či rodiny, alebo dlho favorizovaného racionalizmu. Slovom je to kniha múdra, materiálovo bohatá, argumentačne presvedčivá. A navyše sa aj dobre číta. Škoda, že vydavateľ v objemnej publikácii nevenoval autorke aspoň stručný portrét. Nepochybne patrí k dielam, ktoré majú šancu aktívne vstupovať do úvah, hodnotení a hľadaní súvislostí aj našej, domácej teatrológie.
Vladimír Štefko
