Preklad Aňa Ostrihoňová
Artforum 2014
„Príbeh Gataca má množstvo leitmotívov, ktoré do seba zapadajú ako skladačka.“
Presne rok od vydania úspešného románu Syndróm (E) vychádza v slovenskom preklade druhý diel diptychu o násilí – Gataca. Lucie Henebellová a Franck Sharko v ňom pátrajú po príčinách neovládateľnej agresie, ktorá fatálne zasiahla do ich súkromných životov.
Francúzsky spisovateľ Franck Thilliez v prológu svojej knihy priznáva, že keď hľadal tému na svoj román, zúčastnil sa viac-menej zo zvedavosti na vedeckej konferencii o evolúcii. Inšpirácia vychádzajúca z teórie o zdokonaľovaní ľudskej genetiky sa naplno rozvinula práve v tomto príbehu.
V závere románu Syndróm (E) neznámy páchateľ uniesol Lucie obe dcéry a jej zúfalstvo sa stupňuje, keď ju jedného dňa vyzvú na identifikovanie jednej z nich. Lucie je tak postavená do pozície, v ktorej sa predtým ocitla mnohokrát ako vyšetrovateľka, znamenalo to pre ňu uzatvorenie starého a otvorenie nového prípadu. No tentoraz netrpia iní rodičia, ale ona. Po tragédii odchádza od polície, rozíde sa so Sharkom a ešte viac sa upne na svoju dcéru Juliette, prostredníctvom ktorej sa jej zjavuje mŕtva Clara. Zdecimovaný Sharko sa vracia naspäť do terénu a musí čeliť nepríjemnému záujmu svojich kolegov. Osud dvoch stratených duší, Lucie a Sharka, spojí vražda mladej vedkyne, u ktorej bol nájdený zakrvavený šimpanz. Tá prišla na závažné skutočnosti, ktoré by mohli zmeniť náš pohľad na predátorské inštinkty. Narafičené okolnosti vedú k dokonalému zločinu. Udalosti začnú naberať spád v momente, keď sa objavia znepokojivé súvislosti medzi novým prípadom a mumifi kovanými mŕtvolami neandertálcov. Tridsaťtisíc rokov staré vraždy vykazujú rovnaké symptómy v oblasti genetiky ako vraždy, ktoré nedávno spáchali už odsúdení vrahovia. Súvisí zistená genetická zhoda aj so zrodom násilia a jeho prehĺbenia v našej modernej spoločnosti?
Príbeh Gataca má množstvo leitmotívov, ktoré do seba zapadajú ako skladačka. Prostredníctvom vedeckých postáv predkladá Thilliez čitateľom odvážne úvahy o problémoch súčasnej civilizácie, čo podporuje svojím tvrdením: „Genetická evolúcia zaostáva za evolúciou ovplyvnenou kultúrou a priemyslom.“ Spisovateľ uplatnil v románe svoje bohaté vedomosti z biológie a genetiky a pomerne jednoducho ich vysvetľuje. Píše dynamicky, vyšetrovanie a hlavné postavy sa presúvajú z jedného miesta na druhé. Aj keď sa objavuje v knihe reminiscencia na predchádzajúci román Syndróm (E), až na úvodné tragické okolnosti ide o úplne odlišný príbeh. Nájdu konečne vyliečený schizofrenik a zronená matka spoločné šťastie, alebo sú odsúdení na večný smútok? Na Gatacu voľne nadväzuje román Atomka, v súčasnosti však ešte nie je preložený do slovenčiny. Čitateľ sa v ňom možno dozvie aj o tajomstve nášho genetického vývoja.