Vyhľadávanie
Žurnalistka a fotografka Lucia Mandincová (1991) vstupuje do slovenskej literatúry s debutovou básnickou zbierkou Ilúzia (Slovkoncert 2014), v ktorej v rozpore s názvom ponúka pohľad na svet zbavený všetkých príkras. Kniha je rozdelená na štyri časti podľa ústrednej tematickej línie. V Stratách a nálezoch ženský lyrický subjekt analyzuje predovšetkým svoj ľúbostný vzťah, ale pred čitateľom obnažuje i vlastné komplikované vnútro. Dominantným motívom tejto časti, ale i celej zbierky je kruh, symbolizujúci nemennosť ľudskej podstaty: „Život je kruh / Slnko vychádza od Číny / Vesmírny kolobeh / Ľudia opakujú zločiny“. Tá sa naplno prejavuje najmä v druhej časti Morálne zárezy, v ktorej si poetka všíma rôzne neduhy spoločnosti, najmä pretvárku, odcudzenosť, povrchnosť života a útek od problémov k dočasným riešeniam. Svoje rozhorčenie vyjadruje aj expresívnymi výrazmi a nie vždy funkčne použitými vulgarizmami. Najťažšie interpretovateľná je tretia časť Prírodné úkazy – jednotlivé texty spája prítomnosť prírodných motívov, tematicky však poetka ponúka zmes námetov od veršov s nenápadným ekologickým apelom, cez básne odhaľujúce živočíšnu podstatu človeka až po akési lyrické zátišia. Záverečná časť Osobné odkazy v štyroch krátkych textoch predostiera rozporuplný vývin vzťahu lyrickej hrdinky s jej partnerom smerujúci k ďalším stratám – alebo možno i nálezom? Mandincová sa usiluje využívať viazaný verš, hoci jej združené rýmy niekedy pôsobia kŕčovito, oveľa viac jej svedčí väčšia hravosť na motivickej i formálnej úrovni. Texty v zbierke sú doplnené autorkinými ilustráciami – kolážami, ktoré veľmi výstižne korešpondujú s tematickým zameraním básní – dokumentujú totiž chaos a povrchnosť súčasného sveta i medziľudských vzťahov...
