Vyhľadávanie
Mimoriadny čitateľský záujem ruskému prozaikovi a autorovi viacerých úspešných divadelných hier, ktoré neopúšťajú európske javiská, Jurijovi Poľakovovi, zaručuje originálna poetika a nešetrná irónia spojená s ostrým sarkazmom. Zatiaľ čo v románe Kozľa v mlieku nastavil zrkadlo kultúrnym getám, v poradí druhá próza vychádzajúca v slovenskom preklade, Kráľ dubákov, zavedie čitateľa do nekompromisného sveta biznisu a materializmu. Protagonista Svireľnikov, riaditeľ Sanpohody (firmy so sanitárnym materiálom), stojí nohami pevne na zemi, vie, akú silu má korupcia, komu podstrčiť obálku, vyzná sa v mafiánskych praktikách a s pomocou pochybných priateľov dokáže vykorčuľovať z nevery či pohlavných chorôb. Ako to však už býva, do života hlavného hrdinu zasahuje rozvod, odmietavý postoj dcéry a nakoniec i výrazne mladšia tehotná milenka. Navyše, Svireľnikova začína niekto denne prenasledovať. Pravdupovediac, neprekvapivá zápletka a trochu ošumelý príbeh by mohol v prípade inej autorskej dielne pri množstve podobných románov zaniknúť. Životnosť tohto však zachraňuje podtitul Celý život a 36 hodín takmer osamelého muža sľubujúci nóvum známej témy. Prvé stránky prekvapením nehýria. Ťažkopádne rozbiehajúci sa dej a trochu rozpačité dialógy môžu sklamať. Majstrovstvo románu Kráľ dubákov je ukryté v prelínaní sa časovo odlišných situácií, v spomienkach hlavnej postavy, ktoré v rozmedzí 36 hodín odhaľujú súvislosti smerujúce ku kľúčovému rozhodnutiu protagonistu viažuceho sa na prestupujúci motív románu – kráľa dubákov. Napätie graduje, prenasledovateľ ostáva neznámy. Môže ním byť ktokoľvek, a tak sa riaditeľovi Sanpohody vynárajú všetky situácie nastavujúce zrkadlo poškriabanému svedomiu. Ani dôverná rada od priateľa: „Nikdy nerozmýšľaj o živote, ani on, ten sviniar, o nás nerozmýšľa!“ ho nedokáže utešiť. Spomienky hlavného hrdinu vďaka vhodne zvolenému jazyku a zaujímavým vzťahom medzi postavami predstavujú iróniu doby, v ktorej žijeme: „Keď tak raz Michail Dimitrijevič uvažoval o živote, prišiel na to, že socializmus sa od kapitalizmu vlastne odlišuje len množstvom nedostatkov. V socializme je nedostatkov, koľko len chceš – kaviár, autá, knihy, byty, vodka, obuv...V kapitalizme je len jeden – peniaze. Zato ich nedostatok znedostatočňuje absolútne všetko. Preto je socializmus predsa len humánnejší.“ Nečakaný záver je vyvrcholením zosmiešnenia vyprázdneného života bez zásad. Ktovie, či by hlavnému hrdinovi nepomohla dobre mienená rada (v duchu neutíchajúcej autorskej irónie) od priateľa v habite: „Nie, sila viery je v inom. V tom, že na všetky prekliate popleteniny života nemusíš mučivo hľadať svoju vlastnú odpoveď, najčastejšie nesprávnu, a svoje vlastné rozhodnutie, najčastejšie nesprávne. Už dávno za teba na všetko odpovedali svätí otcovia!“ Možno. A možno ani nie. Veď takýchto Svireľnikovov na uliciach pobehujú stovky. Metafora hľadania kráľa dubákov vystihuje množstvo úspešných riaditeľov.
