Bratislava, Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov 2012
Robert Hakala (1958) knižne debutoval roku 1993 básnickou zbierkou Mäsožravé mesto, ktorá obsahuje civilne ladené básne, niekedy iba poetické skice či momentky útržkovito zachytávajúce zážitky a pocity lyrického subjektu, ale vždy s existenciálnym podložím. Do svojej druhej knižky Deň pre bláznov a panny básnik vložil sčasti duchovne ladené verše a napríklad aj toto odhodlanie: „Pane, možno nie som hoden napísať dobrú báseň. Ale ver mi, budem sa o to stále, stále, stále pokúšať.“ V nasledujúcej zbierke Rekviem za Ježiša K. ešte zvýraznil duchovnosť svojej poézie: „V noci ti búcham na bránu večnosti. Otvoriť ju môžu iba blázni a básnici.“
Robert Hakala v zbierke Krása a Bolesť kontinuálne nadväzuje na svoje doterajšie tvorivé snaženia. Naznačený vývinový oblúk má svoju logiku i opodstatnenie, súvisí s ľudským a umeleckým dozrievaním. Autorovi zjavne záleží predovšetkým na tom, aby jeho verše boli kryté primeranou sumou nažitého. Pokiaľ ide o formu, prevažuje voľný verš, menšina básní je vo viazanom verši. Jazyk je v podstate jednoduchý s minimom poetických ornamentov.
Prvá časť zbierky Narodený 16. júla 1958 (rovnaký názov má úvodná báseň) obsahuje verše, v ktorých sa prelínajú prírodné motívy s motívmi lásky, miestami zaznie aj drsný alebo erotický tón. A popritom sa vinie línia existenciálnych reflexií: „Horúci popol / lížem ti z jazyka / Lásku som stopol / už sa ma netýka // Ostanem sám A budem iný.“ (Vysnívaná)
Aj druhá časť zbierky bola pomenovaná podľa vstupnej básne Krása a Bolesť. Keďže tento názov nesie celá zbierka, môžeme predpokladať, že ide o kľúčové pasáže súboru. A obsah to potvrdzuje. Lyrický subjekt vyznáva svoju vieru, nepateticky vyzdvihuje kresťanské hodnoty, prirovnáva sa k márnotratnému synovi. Premýšľa: „Pravú Krásu neuvidíš / očami / Ukrytá je v množstve / malých bolestí.“ (Pokora) Krása sa neraz mení na bolesť, ale tá môže priniesť nádej a nový začiatok…
Záverečná časť Sentimentálna spomienka na detstvo tvorí dodatok k básňam a zvýrazňuje autobiografický rozmer diela. Hoci z hľadiska štýlovej čistoty by bolo lepšie tento text vynechať. Tak či onak, Robert Hakala vo svojej novej zbierke zaujímavým a podnetným spôsobom zobrazuje údel tvorivého človeka, vypovedá o hľadaní a nachádzaní zmyslu našej existencie. Prináša estetické i etické posolstvo: „Krása zjazvená Bolesťou / nič iné nemá zmysel…“ (Skutočná apokalypsa)