Recenzia
Mary Wecheche
06.02.2008

Ľudská tvár - Jevgenij Jevtušenko

Jevgenij Jevtušenko: Ľudská tvár

Bratislava, EX TEMPORE 2007. Preklad Ľubomír Feldek

V osobnosti Jevgenija Jevtušenka sa zrkadlí doba, v ktorej sa ako básnik formoval. Je dôkazom, že 20. storočie a totalitný režim nemohli pohltiť všetky ideály. Jevtušenko veril v reformovateľnosť komunizmu a hľadal v ňom ľudskosť, ideály, dobro. Zároveň sa verejne zastával tých, ktorým režim ubližoval. Z jeho básní vyviera morálka, pravda, úprimnosť a životná múdrosť. Reaguje na udalosti, ktoré sa stali na dlhú dobu mediálne živé. Jevtušenkove básnické gestá vzdorujú času, krátkodobosti, aj popri súčasnej tvorbe mladších básnikov sa javia ako životaschopnejšie. Spieva o krivdách bez pátosu, obnažuje vlastnú ľudskosť. Myslím si, že Jevtušenkov kult neustále pestujú médiá, ale poézia odoláva sile médií a tomuto velebeniu. Ako reflexia voči sovietskej okupácii ČSSR vznikla báseň Tanky idú po Prahe. Na slovenskej pôde zaznela v troch jazykoch (v ruštine, slovenčine, maďarčine) pred dvomi rokmi, keď básnik prvýkrát navštívil Slovensko ako predseda poroty festivalu Art film. Východiská Jevtušenkovej poézie sú civilnejšie, podnety, ktoré zachytáva, dokáže transformovať do modernej lyriky, dáva im poetickú tvár. Neopakovateľnú citlivosť pretavuje do estetického zobrazovania cez básnickú figuratívnosť, obraznosť a pointy. A hoci je Jevtušenko kritický voči režimu, uvedomuje si, že nestačia iba jednoduché, odmietavé gestá. Svoju poetiku postavil na kritickom princípe odmietavého postoja voči politickému režimu v Rusku. Je však viac ako hlásnik kritiky. Je básnik a sám si to uvedomuje.

Jeho poézia je naliehavá na všetko čo sa deje okolo neho, na všetko čo hýbe svetom. Čitateľ si môže vychutnať aj eseje a rozhovory s autorom, ktoré sú nielen spestrením knihy, ale aj vnútorným výkladom k poézii, ku ktorej Jevtušenko pristupuje ako k spovedi a čitateľ k nej môže pristupovať ako k pamätiam. Knihu dopĺňa próza Dáždnik zabudnutý v ruke. Podnetom na jej napísanie sú pravdepodobne augustové udalosti roku 1968. Básne preložil Ľubomír Feldek a ukázal, ako vie s metaforou čarovať, hýbať, formovať ju. Ruská duša vďaka tomu pláva aj v slovenskom preklade.

Mary Wecheche