Skutočný príbeh maďarského lupiča Attilu Ambrusa je ťažko uveriteľný. Obsahuje množstvo humorných situácií, ktoré vyzerajú ako
vystrihnuté z knihy. V tomto prípade je však zábava skutočná. Je nádherné, ako dokáže realita prinášať vtipné momenty aj tam, kde
by sme to najmenej čakali. Americký autor Julian Rubinstein strávil tri roky zisťovaním faktov a spovedaním ľudí z okolia sympatického
zlodeja a stretol sa osobne aj s aktérom svojho románu. Kniha Lupič džentlmen (Dixit 2015, preklad Eva Budjačová) je zbernica faktov,
ktorých zdroje sa dajú overiť.
Attila Ambrus (1967) pochádza z Rumunska, matka ho opustila v mladom veku, otec bol alkoholik. Býval u starej mamy, ktorú nadovšetko
miloval. V roku 1988 ušiel do Maďarska za lepším životom – dostal sa tam na podvozku kamióna. Skúšal rôzne zárobkové činnosti. Jeho
veľkým snom bola hokejová kariéra, lenže rola brankára mu veľmi nešla. Navyše za ňu nedostával zaplatené. Väčšinou čakal na lavičke ako náhradník a keď
sa dostal do brány, nechytil veľa gólov.
Privyrábal si pašovaním kožušín z Rumunska, no čoskoro začal vykrádať pošty, cestovné kancelárie a napokon aj štátne banky OTP. Za celú svoju „kariéru“
mal aj zopár kumpánov, s ktorými nebol až taký zohratý, kým nenatrafil na mladého šikovného Gabiho. Nikdy nepoužíval násilie, pri lúpežiach pôsobil slušne
a občas nosil pracovníčkam aj kvety. Policajtom zase nechával odkazy, napríklad f ľašu dobrého vína. Lúpil iba vtedy, keď potreboval peniaze. Žiaľ, časom sa
stal alkoholikom a míňal zarobené peniaze rýchlejšie, než by sa patrilo. Medzi jeho záľuby okrem hokeja totiž patrilo aj kasíno alebo verejné domy.
Maďarská polícia v príbehu vyznieva neschopne a vtipne. Začiatky 90. rokov 20. storočia boli v Maďarsku, podobne ako u nás, plné privatizácií, podvodov a neschopnosti
viesť štátne podniky. Autor sa nezaoberá zbytočnými dialógmi a nezdržiava sa opismi. Záznamy jednotlivých Ambrusových krádeží sa postupne stávajú stereotypnými,
no napätie do príbehu vnáša moment jeho prvého zatknutia a uväznenia. Z väzenia sa mu totiž podarí ujsť len s pomocou posteľnej bielizne a šnúrok od topánok…
Lupič džentlmen patrí medzi veselšie životopisné knihy. Attila Ambrus aj napriek tomu, že bol stále len zlodej, zostal v jadre dobrým človekom a maďarská
verejnosť ho milovala.
