Vyhľadávanie
Autorka a ilustrátorka v jednej osobe Katja Gehrmann vyštudovala ilustrátorstvo v Mexiku, Španielsku aj v Nemecku. Za svoje ilustrátorské počiny získala viaceré ocenenia, napr. Zlaté jablko na Bienále ilustrácií Bratislava za knihu Plážoví psi alebo troisdorferské štipendium určené pre ilustrátorov detských kníh. Venuje sa teda predovšetkým ilustrovaniu detských kníh. V spolupráci s Christianom Osterom vydala dve knihy, Rytier bez ponožiek a Návšteva u zajaca, a s Antje Damm ilustrovala knihu Hral Ježiš futbal?. V jej tvorbe prevláda najmä zvierací motív a slovenskí čitatelia sa tento rok môžu zoznámiť s medvedím hrdinom, ktorý sa rozhodne vyskúšať si život v meste.
Medveď v meste sa kompozíciou podobá Gruffalovi Julie Donaldson, a to práve príbehom o zvieracej postave a opakujúcim sa motívom jej stretu s iným zvieraťom. Hlavným hrdinom je medveď, ktorý sa prebudil zo zimného spánku a zistil, že všetky zvieratá lesa sa presťahovali do mesta. Život v meste je pre ostatné zvieratá pohodlný, plný jedla a čo je najdôležitejšie, nie sú v ňom žiadni poľovníci: „Sú v ňom vyhrievané jaskyne, chutné jedlo a nikde ani jeden poľovník.“ (s. 12) Medveď však pre ostatné zvieratá a ľudí predstavuje hrozbu a nebezpečenstvo: „Medveď nás dostane do nebezpečenstva. Dávame na seba pozor, sme nenápadní, pre ľudí takmer neviditeľní. A teraz príde tento obrovský nemotorný chlpáč!” (s. 33) Zvieratá sa ho preto rozhodnú pozvať do zoologickej záhrady a kruto ho tam ponechať. Tento plán im však počas jeho uskutočňovania úsmevne stroskotá.
V príbehu je prítomná irónia a grotesknosť. V snahe prispôsobiť sa ľudskému svetu medveď na seba prevezme mužské oblečenie a jeho demaskovanie prichádza až na konci. Nevedomosť medveďa o pláne zvierat a jeho neustále vyhýbanie sa stretu s ľudskou rasou vytvárajú groteskné situácie. V úsilí zatvoriť medveďa do zoo ho zvieratá pred ľuďmi ochraňujú a jeho pobyt v meste mu uľahčujú. Príbeh sa tak odohráva v dvojitej nevedomosti; jednak tej medvedej, pretože ten netuší o krutom pláne zvierat, ale i zvieracej, pretože tie ho nielen zachraňujú pred zlými situáciami, ale mu aj spríjemňujú jeho pobyt. Obava zvierat, že sa o medveďa budú zaujímať ľudia, sa premieňa do strhnutia pozornosti na ich prítomnosť v meste, čo následne vyústi do stretu s políciou. Paradoxne, rovnako ako zvieratá počas celého príbehu medveďa kryli, on ich svojím demaskovaním napokon zachráni pred políciou.
Príbeh rozvíja problematiku o prispôsobovaní sa iným, o solidárnosti a akceptácii inakosti, keďže medveď sa vníma ako „nemotorný“ a zvieratá ho zo svojej vlastnej spoločnosti vylučujú. V druhom pláne sa prostredníctvom textu a obrazu priamo upozorňuje aj na problém bezočivého poľovníctva a zásahu ľudí do prostredia zvierat. Ako vieme, často ho obmedzuje napr. výstavba či klčovanie, čo vyúsťuje do migrácie zvierat do ľudských obydlí za hľadaním potravy. Nepriamo je tak možné diskutovať aj o tejto v detskej literatúre celkom nezvyčajnej téme.
Ilustrácie sú celostránkové, humorné, prevláda v nich pestrofarebnosť a najmä pastelové farby. Ilustrovaní zvierací hrdinovia majú svojich dvojníkov v tvorbe Alexa Schefflera a spomínanom Gruffalovi, ale Gehrmannovej kresbový štýl je uvoľnenejší. To sa prejavuje napr. ľahšími ťahmi pastelom alebo zvýraznenými kontúrami figúr. Gehrmann však nezanedbáva ani detaily, ktoré dopĺňajú textovú výpoveď. Obraz a text sú tak vo vzájomnej synergii, takže čo nevypovie text, sa čitateľ dozvedá z ilustrácií a naopak. Nenáročná lexika a jednoduché vetné konštrukcie sú vhodné najmä pre prvočitateľov a prvé samostatné čítanie.
Katja Gehrmann: Medveď v meste
Preklad: Denisa Stareková
Bratislava: Ikar – Stonožka, 2023
