Vyhľadávanie
Herci na stránkach, ktoré znamenajú svet
Ľudsky a odborne
Ľubica Krénová: Milan Kňažko. Hráč
Bratislava, Divadelný ústav – Ikar 2006
Spojenie Divadelného ústavu a Ikaru prinieslo na slovenský trh pozoruhodnú publikáciu, ktorá, hoci z pera slovenskej autorky a navyše o slovenskom hercovi, vyšla už pred dvomi rokmi v Čechách a v češtine. Pravda, tam v rozšírenej textovej podobe a zase so zmenšeným rozsahom fotodokumentácie. Napriek tomu, že autorka viacerých diel o divadle Ľ. Krénová pôsobila v rokoch 2001 až 2005 ako kultúrna atašé v Českej republike a riaditeľka Slovenského inštitútu v Prahe, vydanie monografie o slovenskom hercovi treba v ČR do istej chvíle považovať za risk; do chvíle, kým sa nevyjasní, že oným hercom je Milan Kňažko. Herec, ktorý je doma nielen na Slovensku, ale aj v Čechách, ba doma sa cíti sčasti aj vo Francúzsku, kde niekoľko rokov žil, študoval a kde si v neposlednom rade našiel aj svoju prvú manželku.
Vydanie monografie o Kňažkovi ani na Slovensku neprerobí. Kniha je napísaná pôsobivo. K slovu sa dostávajú nielen odborníci, ale aj sám pán herec, jeho bratia, rodičia. Napriek istej subjektívnosti týchto vyjadrení, emocionálnejšie vyznenie hodnotení jednotlivých úsekov Kňažkovho života a diela rozmer knihy príjemne prehĺbilo. Teatrologické analýzy v knihe nie sú tou podstatnou rovinou, základom Krénovej pohľadu je jej prístup ku Kňažkovi ako k človeku, silnej individualite, osobnosti. Aj tak sa však autorka primerane a dôstojne zhostila hodnotenia podstatných divadelných, televíznych a filmových úloh M. Kňažka – hráča, ktorý sa nevzdáva a prekonáva rôzne ťažkosti a nástrahy ako výzvy do ďalších hier možno aj s vyššími stávkami. V tomto kontexte dielo adekvátne dopĺňa zoznam citácií a anglické resumé. Ľudský prístup dokumentuje zase úvodný Príhovor „Hráča“.
Po kapitolách o detstve a dospievaní sa autorka venuje Kňažkovmu umeleckému rastu, pričom sa nevyhýba ani životným peripetiám. Do hercovho života výrazne zasiahol najmä august 1968, po ktorom emigrovali jeho dvaja bratia a aj on sám sa pohrával s myšlienkou emigrácie. Hoci sa snažil uzatvárať kompromisy s vlastným svedomím, komunistický tlak ustavične silnel, až do chvíle, keď si Kňažko uvedomil, že už niet kam ustupovať. Onedlho však prišli novembrové dni roku 1989 a s nimi jeho vnútorné oslobodenie. Autorka sa zľahka venuje aj jeho politickej kariére – oblúk umelcovho života sa nakoniec opäť prehol bližšie k tvorbe a herectvu.
O všeobecne známych skutočnostiach sa na tomto mieste netreba podrobnejšie rozpisovať. Z hľadiska čítavosti aj informačnej bohatosti a serióznosti ide jednoznačne o kvalitné dielo. Osobnosť Milana Kňažka, aj keď po jeho aktívnom politickom pôsobení môže byť v časti verejnosti vnímaná rozporuplnejšie než dovtedy, je stále zárukou záujmu o knihu.
Ľuboš Svetoň
