Recenzia
Zuzana Ferusová
11.11.2005

Milovať sa - Jean-Philippe Toussaint - Láska odchádza...

Philippe Toussaint

Láska odchádza...

Jean-Philippe Toussaint

Milovať sa

Bratislava, SOFA 2004

Preklad Zuzana Procházková

Koľko kníh už bolo napísaných o láske? Ľudia v príbehoch lásku nachádzajú, strácajú, túžia po nej alebo ju preklínajú... Francúzska novela Milovať sa je o láske, ktorá sa končí. A obaja „zúčastnení“ vedia, že sa končí, napriek tomu sa odhodlajú stráviť spolu posledných 24 hodín. Vyberajú si na to chladné a cudzie priestory Tokia – v ňom sa odohráva posledná spoločná noc dvojice rozhodnutej navždy skončiť svoj vzťah. Útle dielko napriek názvu nie je len príbehom o milovaní sa – zachytáva dve krajné podoby lásky, medzi ktorými pár osciluje. Navzájom sa priťahujú, potrebujú sa, neodolateľne po sebe túžia a chcú tento stav spečatiť tým, že sa pokúsia svoju lásku zafixovať v okamihu akoby mimo priestoru i času. Zároveň však nedokážu prekročiť hranice vzájomnej odcudzenosti a fatálnej nevyhnutnosti vzťah ukončiť, akokoľvek by v ňom chceli ďalej pokračovať. Naplnila sa ich láska? Alebo sa z nej stala ohromná zničujúca sila, ktorá im obom bráni myslieť, pracovať a normálne žiť? Autor naznačuje obe možnosti, v konečnom vyznení však nie je podstatné, či sú tieto náznaky príčinou ich konca. Posledná spoločne strávená noc odkrýva a jatrí rany osamelosti, stratených nádejí  a nemožnosti naplnenia  ich lásky. Autor príbehom načrtáva prosté línie, z nich sa zjavuje portrét ženy a jednej lásky. Mikroskopickým skúmaním detailov a opakovanými myšlienkami rozprávač stupňuje bolesť, osamelosť z rozchodu, a natíska nám predstavu zničujúcej, práve vo svojej bolestnosti výnimočnej lásky. Zúfalstvo lásky, ktorá doznieva a odchádza spolu s nocou, je sprevádzané reflexiami rozprávača, u ženskej protagonistky má vyrovnanie sa so situáciou ,,živelnú podobu" ktorú rozprávač vyzdvihuje refrénovitým zdôrazňovaním Mariinej nástojčivej túžby a ustavičným prelievaním sĺz.

 O láske sa dá písať radostne, so žiaľom, aj trýznivo. A to Toussaint dobre vie. Čaro jeho písania je v tom, že na dosiahnutie silného emotívneho príbehu nepotrebuje priestor románovej fresky, ani intrigy, zápletky či veľkolepé kulisy. Napokon milovanie a ľúbostný vzťah sú intímnou záležitosťou len a len dvoch ľudí, aj keď v tomto prípade o ňom mohol prehovoriť iba jeden z nich.

Zuzana Ferusová