Vyhľadávanie
Čitatelia, ktorí obľubujú diela typu Puzovho Krstného otca či Mailerovej Katovej piesne, iste radi siahnu po knižke Mraziar (Ikar 2012, preklad Karol Vlk), najmä keď jej autor Philip Carlo im nebude neznámy (v roku 2010 vydavateľstvo u nás uviedlo jeho Mafiánskeho hrobára, o rok neskôr spoveď mafiánskeho bossa pod názvom Gaspipe). Mraziar je spoveďou mafiánskeho nájomného vraha Richarda Kuklinského.
Autor (1949 – 2010) sa ako novinár sústavne zaujímal o dianie v americkej mafii. Prostredie zločinu veľmi dobre poznal. Jeho diela literatúry faktu, vrátane Mraziara, patria k bestsellerom.
Príbeh Kuklinského je výnimočný – nebol Talian, a preto sa nemohol stať členom niektorej z rodín mafie. Preňho to však znamenalo oveľa viac objednávok; navyše, vraždil aj z vlastného popudu, stačilo, ak ho niekto vyprovokoval nevhodnou poznámkou alebo nešoféroval podľa jeho predstáv. Tento vysoký robustný muž spáchal vyše 200 vrážd. Často vraždil rôznymi spôsobmi, takže polícia dlhé roky netušila, že toľké množstvo mŕtvych a nezvestných spája jeden vrah.
Kuklinský mal zrejme agresivitu už v génoch, nikto v ňom neprebudil skutočnú lásku. Aj manželku chápal viac ako majetok než ako milovanú bytosť. Jeho matka síce nebola svätica, no do dospelosti si zas priniesol kód nevraždenia žien a neubližovania deťom. Z tohto hľadiska je kniha výbornou sondou do psychiky zločinca.
Kuklinský dostal prezývku Mraziar až pri procese, keď vyšlo najavo, že viaceré svoje obete schladil až zmrazil, takže čas ich vraždy sa javil iný, než bol v skutočnosti. Neprezrádzajme, čo sa s ním dialo po jeho dolapení. Philip Carlo opísal Kuklinského život pravdivo a triezvo, nevyfabuloval z námetu román, ale na druhej strane, pochopiac príčiny správania zúrivého zabijaka, citlivo a s psychologickou presnosťou doplnil výpoveď do skvelého diela.
