Vyhľadávanie
Stieg Larsson: MILLENNIUM
Muži, ktorí nenávidia ženy
Dievča, ktoré sa hralo s ohňom
Bratislava, Ikar 2008, 2009. Preklad Jozef Zelizňák
O živote švédskeho spisovateľa Stiega Larssona sa toho veľa nedozvieme. Narodil sa 15. septembra 1954, zomrel na rozsiahly infarkt sotva dva mesiace po päťdesiatke 9. novembra 2004. Ten infarkt je pre neho typický – po celý relatívne krátky život totiž vášnivo bojoval proti rasizmu a pravicovému extrémizmu. V súvislosti s tým denne čelil vyhrážkam neonacistov. Zanechal po sebe tri vtedy ešte nepublikované diely trilógie, ktorú spája názov Millennium. Všetky sa stali bestsellerom a boli ihneď preložené do viacerých jazykov.
Prvý diel Muži, ktorí nenávidia ženy, sa začína zdanlivo nepríťažlivo, všedným opisom života novinára Mikaela Blomkvista. Jeho život síce je plný zvratov, ale opisovaných s takým odstupom, že čitateľ pri prvých tridsiatich stranách zíva, pýta sa, čo tým chcel básnik riecť a číta ďalej len zo zotrvačnosti.
Priznám sa, že mňa dej vtiahol až kdesi v polovici, najmä preto, lebo mi stále nešlo do hlavy, ako autor zlepí dohromady zdanlivo nesúvisiace dejové línie. No Muži, ktorí nenávidia ženy, rovnako ako Dievča, ktoré sa hralo s ohňom, vás počas čítania naučia trpezlivosti, lebo aj keď sa niektoré kapitoly zdajú zbytočne zdĺhavé, sú opodstatnené a vo väčšine z nich príde až otriasajúci záver.
Larsson je majstrom vo vykreslení charakterov. Jeho hlavné postavy Mikael a Lisbeth sú také živé a také plastické ako váš sused či bývalá spolužiačka. Larsson však okrem postáv a detektívneho príbehu v pozadí rozohráva a odhaľuje aj čierne stránky švédskej súčasnosti. Ekonomické podvody, bezúhonní právnici so skrytými sadistickými chúťkami, nevinné devy s dušou diabla, rodina s vrodenou vzájomnou nenávisťou, špinavosti v politike, obchode, verejnom živote... Nedá sa ani vymenovať, čo všetko použil Larsson ako stavebný materiál vynikajúceho diela. Muži, ktorí nenávidia ženy, majú otvorený koniec, takže vás donútia siahnuť po ďalšom dieli, Dievča, ktoré sa hralo s ohňom. Rovnaké hlavné postavy, podobné dejové súvislosti, ibaže na obzore sú ďalšie zločiny...
Vynikajúce čítanie, ktoré vás nepustí. Jediné, čo možno Larssonovi vyčítať, je rozsah diela. V slovenskom vydaní 424, resp. 472 strán formátu takmer A 4, čiže o tretinu strany viac, ako má bežná kniha... Zamestnaný človek si musí vziať dovolenku, alebo čítať tajne v práci pod stolom či na WC. Množstvo motívov, ktoré treba sledovať, vás núti k maximálnej pozornosti a to popri brilantnom rozprávačstve autora nemôžete dlho vydržať. No na etapy sa ani jeden diel čítať nedá – na to sú pridobré...
A to sa už objavil aj slovenský preklad záverečnej časti Zámok, ktorý vybuchol.
Martin Grbjar
