Kniha IT špecialistu a bývalého hackera Miroslava Pikusa Počítač v meste (Kalligram, 2019), ktorá vyšla ako deviaty titul edície Skica, by sa dala označiť ako exemplár „záchodového čítania“. Avšak v dobrom zmysle slova...

Ťažiskom Pikusovej publikácie sa stáva to, čo je naznačené na prebale: „Počítače vstupujú do nášho reálneho fyzického sveta. Do mesta sa vracia džungľa.“ Zatiaľ čo nemusí byť také jasné (hlavne po dočítaní knihy), čo si má čitateľ predstaviť pod „návratom džungle“, téma vstupu digitálnej technológie do našej každodennej praxe zase naopak dokáže potenciálneho vlastníka Počítača v meste dostatočne upútať a vzbudiť u neho isté očakávania. A tie balansujú na hrane ambicióznej myšlienky a jej samotnej realizácie priamo v texte. Ak by sme veľmi zjednodušene chceli popísať celý obsah knihy, dal by sa skoncentrovať do jednej vety: Esejistický pokus o zachytenie dôležitosti vzťahu technológie a civilizovanej komunity.

V naozaj krátkych kapitolách sa tak čitateľ môže dozvedieť o rôznych stránkach fungovania konceptu „smart city“ (chytrého mesta). Autor sa tiež snaží dotknúť otázok občianskej participácie, súkromia, umelej inteligencie, robotiky či efektivity, pričom však neponúka jednoznačné závery a riešenia spomenutého vzťahu počítača a komunity.

Ťahačom knihy sú tak jednoznačne konkrétne príklady, ktoré M. Pikus vyberá na ilustráciu toho, že novodobé technológie majú svoje pevné miesto v spoločnosti, no práca s nimi nemusí byť vždy ekonomická. Napríklad, píše o tom, ako senzory na detekciu tvárí umiestnené na ulici pri incidentoch síce môžu fungovať, no efektívnejší by bol samotný občan s aplikáciou na smartfóne, ktorá by vedela informácie posunúť ďalej. Podobne sa dotýka aj zberu a využívania surových dát smerom ku komunite „internautov“ (internetových používateľov), funkcie strojového učenia a jeho limitom, otázky zaradenia umelej inteligencie do pracovnej sféry a jej možných dôsledkoch na trh práce, funkcie autonómneho auta či chybovosti počítača a s tým spojeného problému bezpečnosti.

Hutnému jadru knihy však kontrujú mnoho štylistickej vaty o tom, aké je potrebné nájsť balans medzi technológiami a inováciami s aktívnou spoločnosťou. V úvode je to pochopiteľné, no ak ide o opakujúci sa jav, môže to čitateľa znechutiť. Napriek tomu treba oceniť, v akom tóne rozprávania sa knihy Počítač v meste nesie. Ľahký, rýchlo stráviteľný, zrozumiteľný (miestami až príliš jednoduchý), bez prebytočnej odbornosti. Ten, kto má rád knihy Austena Kleona Kraď jako umělec (2012, Jan Melvil publishing), Ukaž, co děláš (2014, Jan Melvil publishing) a Jeď dál (v češtine vyjde v lete 2019), či napríklad knihu Mysli ako freak (2014, Premedia) zo série Freaconomics autorov Stevena D. Levitta a Stephena J. Dubnera, toho bude Pikusov počin baviť.

Počítač v meste ponúka instantne krátke kapitoly, ktorých čítanie rýchlo odsýpa. Zrozumiteľne spracováva pomerne ťažkú tému, preto sa stáva ideálnym kandidátom (nielen) čítania na toalete či v električke. Kniha môže (aspoň na chvíľu) odtiahnuť pozornosť bežného používateľa od obrazoviek mobilov k tlačenému médiu (kým nezaznie ďalšia notifikácia).