Vyhľadávanie
Ján Chryzostom Korec nás pri príležitosti svojej deväťdesiatky pozval na agapy s Jánom, na duchovné hody s evanjeliom. Spolustolovníkmi v knihe Nad Evanjeliom podľa Jána (Lúč 2014) sú mu nielen novozákonné postavy, ale aj František z Assisi, sv. Augustín či sv. Pavol. Teologický multilóg je nezabudnuteľným ponáraním sa do Slova. Jánovo evanjelium je totiž jediné zo štyroch evanjelií, kde sa v Prológu píše, že na počiatku bolo Slovo. Podľa Korca je to tá najpodstatnejšia veta, aká bola kedy napísaná. Vrcholí v čine: A Slovo sa stalo telom.
Podľa Jána Slovo, ktoré bolo u Boha, tu bolo už pred stvorením. Existovalo v matrici univerza ako hlbina, ktorá sa iba sčasti podobá slovám, aké používame, hovoríme nimi a píšeme. Korec upozorňuje, že „Ján je každým Ježišovým slovom natrvalo prekvapený a prekvapovaný. Vždy očakáva od Ježiša čosi hlboké. Ale Ježiš mu hovorí vždy čosi ešte hlbšie, ako očakával. Ján dostal poverenie toto čosi stále hlbšie ohlasovať a zvestovať iným.“ Toto ponímanie dejín človeka dovoľuje vysloviť hypotézu, že sv. Ján umožnil spoločenstvám naozaj vzniknúť v Duchu, pretože ich zahrnul hlbinou Slova. Logos v špirálach svojich nekonečných premien ukrýva v každej viditeľnej veci inú neviditeľnú vec.
Korec ponúka čitateľom „návod“ na čítanie: najprv si treba prečítať príslušnú stať evanjelia, označenú v nadpise, a až potom výklad ako „lectio meditata“, meditatívne čítanie. Tento spôsob otvára široký priestor nielen na zasvätenú teologickú meditáciu, ale aj na laickú interpretáciu. Je fascinujúce ponoriť sa do Jánovho evanjelia a sledovať „stopu“. Napríklad „stopu“ udalostí, ktoré sa odohrali preto, „aby sa naplnilo Písmo“. V samotnom Jánovom evanjeliu je takých stôp niekoľko: „Ochránil som ich a nikto z nich sa nestratil, iba syn zatratenia, aby sa splnilo Písmo.“ (Jn 17:12) alebo: „Netrhajme ho, ale žrebujme oň, čí bude! Tým sa naplnilo Písmo: Rozdelili si moje rúcho / a o môj odev hodili žreb.“ (Jn 19:24) Sú to vždy odkazy na Starý zákon, ktorý sa prelína s Novým zákonom. Toto prelínanie sa tiež odohráva v Slove, akoby v ňom bol naakumulovaný všetok kapitál človeka, postupujúceho po vertikále.
Ján Chryzostom Korec je tak hlboko ponorený do Jánovho evanjelia, že dorastá láskou podobne ako Ján: „Ján na konci svojho evanjelia je taký premáhaný láskou, že takmer nevládze viac písať a hovoriť.“ Aj v tejto súvislosti nám Korec kladie na srdce: „Keď hovoríme o hriechu, netreba myslieť len na mravné zlyhanie denného života. Veľkým hriechom je celková neochota poznávať Boha. A týmto hriechom môžu byť obťažení aj ľudia, ktorí žijú navonok ako slušní ľudia, čo nekradnú ani nikoho nezabili.“
Je mi sympatická Korcova odvaha meditovať verejne nielen preto, „aby sa odkrývalo Písmo“, ale hlavne preto, lebo premýšľanie nad Jánovým evanjeliom je jednou z ciest, ako budovať architektúru osoby in originali. Ako exemplum vyberám rybník Betsata, kde sa odohráva dobre známa udalosť s človekom, ktorý nemohol chodiť a ležal tridsaťsedem rokov na mieste. Jeho údel sa skončil Ježišovým „stvoriteľským rozkazom“: Vezmi si svoje lôžko a choď! Korec toto podobenstvo premiestňuje z telesnej na duchovnú úroveň: „Vezmi si posteľ, odlož svoj systém, na ktorý si sa toľko rokov viazal, vstaň a choď.“ Skutočne bývame často otrokmi systému, ktorý má svoje lôžko v našej hlave. Je tam buď naimplantované ideológiou, alebo okopírované od toho, čo je „trendy“, pretože duchovnou otrlosťou strácame schopnosť byť sami sebou.
