Vyhľadávanie
„Na Islande je vraj miesto, kde sa dve skutočné dosky – americká a európska – na krátkom úseku predrali na povrch. Človek tam teraz môže stáť rozkrokom medzi kontinentmi. Puklina je rok čo rok väčšia. Nad metaforickou priepasťou v Sarajeve práve stojím. Mám ju popísať, zozbierať o nej dáta a v rozhovoroch s mocnými mužmi a ženami Balkánu nájsť odpovede na otázky, ako sa vzťahy kazia a ako opravujú.“ (s. 16)
Krátky úryvok zo zbierky Hotel Balkán debutujúcej autorky Miroslavy Kuľkovej prezrádza mnoho o ústrednej idei siedmich poviedok knihy a o tom, čo ich v podobe leitmotívu spája do jedného nedeliteľného knižného celku. Je ním problematika vzťahov. Vzťahov na medzinárodnej i medziľudskej úrovni. Vzťahov, ktorých stabilitu a trvácnosť narušila priepasť konfliktov, sklamaní a utrpenia. Hlboká rana, z ktorej pramení tragika osudov jednotlivcov i veľkých ľudských spoločenstiev.
Pancier nedôvery
Sedem príbehov ponúka čitateľom letmý pohľad na súčasnú spoločenskú situáciu panujúcu vo vybraných postkonfliktných krajinách Balkánskeho polostrova, ktorých obyvatelia sú dodnes živými pamätníkmi vojnového vyčíňania z deväťdesiatych rokov minulého storočia. Krvou podpísané formovanie nových štátnych hraníc zanechalo množstvo otrasov, odrážajúcich sa nielen na vonkajšom vzhľade budov jednotlivých miest, ale predovšetkým v psychike ich obyvateľov, ktorí svoj tvrdý pancier preventívnej nedôvery a opatrnosti neskladajú pri kontakte so zvyškom sveta ešte ani dnes.
Ústredná postava mladej ženy zo Slovenska týmito krajinami cestuje a spoznáva svojskú kultúru miest, neraz stojacich na základoch viacerých, vzájomne nespojiteľných kultúr, miest, ktoré sú pre svojich obyvateľov domovom a cudzinou zároveň. Prostredníctvom rozhovorov so štátnikmi hľadá odpovede na otázky týkajúce sa vojnových konfliktov i povojnového budovania mierovej spoločnosti. Zo strany vládnych predstaviteľov však opakovane musí čeliť nezáujmu zúčastňovať sa stretnutí a neochote odpovedať na dosiaľ pre nich citlivé a zvyšku sveta neprístupné otázky z čias, keď bolo (vo vojne) všetko dovolené.
Stretnutia so ženami
Pracovnú cestu mladej Slovenky spestrujú náhodné i nenáhodné stretnutia so ženami z jednotlivých krajín, ktorých osudy sú síce jedinečné a nenapodobiteľné, predsa sú však čímsi podobné. Prepojené neviditeľným spojivom spoločnej balkánskej minulosti, ktorá zanecháva nezmazateľný odtlačok v ich terajších životoch, a súčasne subjektívnym prežívaním vzťahovej krízy, pocitom duševnej stiesnenosti a potrebou uniknúť pred realitou emocionálne nedostatočne naplneného osobného či partnerského života. Naštrbené medzinárodné vzťahy tak vďaka metaforickým presahom nachádzajú svoj protipól na rovine subjektívneho prežívania individuálnych problémov spomínaných ženských hrdiniek.
Okrem historických a kultúrnych súvislostí venuje autorka pozornosť problematike nerovnocenného spoločenského postavenia žien v tomto regióne, ktoré moderná doba vníma ako neprijateľné a spiatočnícke, ale v kontexte hlboko zakorenenej tradície mnohých juhovýchodných európskych krajín ovplyvnených islamom ako kultúrne podmienené a bežné.
Medzi reportážou a beletriou
Myšlienky a úlomky zo životných situácií postáv autorka ponúka vo forme krátkych poviedok, ktorých časti majú neraz podobu útržkovitých záznamov z ich každodenného života. Spleťou objektívnych historických faktov, subjektívneho prežívania a dejovosti vytvára príťažlivé príbehy stojace na hranici reportáže a beletristického žánra, miestami obohatené o prvky napätia a náznaky nejasností. Autorská stratégia písania in medias res a stratégia otvorených koncov ponúkajú čitateľom možnosť aktívne sa podieľať na dotvorení poviedok na rovine vlastnej fantázie a čitateľskej vnímavosti, no poukazujú aj na fakt neustále plynúceho času, na kolobeh v poviedkach vykresleného života, ktorý sa v skutočnosti nekončí posledným slovom kapitoly.
Na záver nemožno nespomenúť aj pútavé ilustrácie, ktoré nielen dotvárajú vizuálnu stránku zbierky, ale na úrovni neverbálneho zobrazenia súčasne samy tlmočia hlboké príbehy balkánskych miest, čím umocňujú celkové dojmy z knihy a čitateľský zážitok.
Zbierka poviedok Hotel Balkán neprináša riešenia ani jednoznačné odpovede na otázky týkajúce sa vzťahov a vzájomného spolužitia medzi národmi či jednotlivcami. Vytvára však priestor na zamyslenie. Súhrou zasadenia diania do súčasnej doby, odkazov na historické udalosti a pestrej metaforickej obraznosti vytvára autorka pútavé príbehy z kultúrne a historicky zaujímavého prostredia, ktorého obyvatelia aj napriek krvavej minulosti cítia, že ich „osudom je žiť spolu“. (s. 120)
