Pod pojmom OFF SEASON si môžeme predstaviť všeličo. Je to titulok zneisťujúci, ambivalentný, evokuje slávu i zánik. Pri prvom pohľade nevieme presne, čoho/koho zánik. Po sezóne? Čo to má celé znamenať? Môže to byť pauza pred ďalšou sezónou, úplný a definitívny koniec... viac sa však z obálky knihy nedozvieme.
Obálka je akoby oblepená výstražnou páskou, ako chodba vedúca do neznáma, ako pootvorené dvere tajomstva. Ale keď do tých pomyselných dvier nakukneme, pochopíme, že výstižnejší názov pre umelecko-historickú publikáciu o jednej monumentálnej stavbe asi nie je. Čo sa skrýva „pod pokrievkou“?
OFF SEASON je nová kniha občianskeho združenia Archimera, venovaná príbehom jedného monumentu modernej architektúry – liečebného domu Machnáč v Trenčianskych Tepliciach. Je to monografia jedného miesta, jej hlavným odborným východiskom sú dejiny a teória architektúry, posunieme sa aj do oblasti dokumentácie umenia a umenia s výrazným aktivistickým presahom. Okrem stavby samotnej je výraznou témou knihy vzťah, či škála vzťahov, k nej. Liečebný dom Machnáč patrí k najhodnotnejším architektonickým dielam postaveným v Československu v medzivojnovom období a je významným príkladom európskeho funkcionalizmu. Jeho autorom je pražský architekt Jaromír Krejcar (1895 – 1950). Architektonické riešenie tejto jedinečnej stavby je oslavou technologického a spoločenského pokroku, zhmotnila sa v ňom tiež autorova predstava humanizmu. Liečebný dom Machnáč po prvýkrát otvorili 1. júna 1932, v roku 1969 bol zaradený do prvého súpisu pamiatok v Československu, v roku 1996 bol vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku, zatvorili ho v roku 2002, dodnes je opustený a chátra.
Reštaurovať či dokumentovať?
Publikácia preto nemá len opisný a dokumentačný rozmer, je tiež spísaným mementom, príbehom jedného konca(?) zodpovednej pamiatkovej starostlivosti. K tejto horúcej otázke zaujíma hneď v úvode stanovisko architekt Jan Tabor. Podľa neho je v niektorých prípadoch lepšie, keď ostane kvalitná architektúra dôstojnou spomienkou, ako keby sa mala rekonštrukciou „zmrzačiť“. Ďalšie príspevky tvoria historické analytické texty o stavbe a tvorbe architekta Krejcara od slovenského historika Petra Szalaya a nemeckého historika Klausa Spechtenhausera. Dobovú atmosféru dokresľujú reprinty historických materiálov, či už z dôb výstavby, alebo konca minulého storočia. Veľmi zaujímavo do tejto komplexnej mozaiky pasuje aj rozhovor s bývalou lekárkou. Textovú časť uzatvára rozprávanie Andrey Kalinovej o živote a osobnosti architekta Jaromíra Krejcara podľa písomných prameňov jeho súčasníkov.
Táto významná funkcionalistická pamiatka dokáže fascinovať rozmermi, prepracovanosťou, ladením detailov do veľkého celku, výtvarnými a technologickými kvalitami a v neposlednom rade príbehmi, svojím jedinečným geniom loci. Preto sa aj táto publikácia špecifickým spôsobom vymyká typickému žánru vedeckých publikácií. Je to kombinácia kunsthistorickej vedy s prežívaním svojho objektu výskumu umeleckou formou. Areál liečebného domu, ako napokon celé Trenčianske Teplice a následne kúpeľná architektúra ako veľká a široká téma, je uplynulých šesť rokov ťažiskom a cieľom aktivít umeleckej skupiny Opustená (re)kreácia. Takzvaný Machnáč sa stal dejiskom množstva site specific inštalácií a akcií na poctu tejto stavbe. Tie tiež tvoria obrazový sprievod k odbornému textu knihy. Redakčný tím potvrdil ambiciózny cieľ vytvoriť publikáciu, ktorá je textovou a obrazovou reflexiou fenoménu ikony československej architektúry funkcionalizmu a európskej avantgardy, ako aj sondou do života jej autora, Jaromíra Krejcara.
Aktivizmus aktuálne
Ako prvé jednoznačne na knihe vnímate formu a vizuál. Ťažko povedať, či by bolo praktickejšie priniesť svoje posolstvo k cieľovej skupine prostredníctvom prvoplánovej obálky s „pekným“ obrázkom celej stavby, staviť na komerčnejších partnerov a vizuály. Téma by to asi zniesla. Bola by to však úplne iná kniha. Na tomto konkrétnom prístupe k realizácii textovo vizuálneho objektu zohráva veľmi dôležitú úlohu práve vizuál a obrazový materiál. V OFF SEASON sa tak podarilo vytvoriť dielo, ktoré prekračuje svoje základné informačno-dokumentačné možnosti, ako pridanú hodnotu prináša k interpretácii histórie kultivovaný súčasný umelecký postoj. V čase písania tejto recenzie vychádzajú pomaly na povrch prepojenia manažmentu súčasných kúpeľov v Trenčianskych Tepliciach na skupiny organizovaného zločinu. Príbeh Machnáča tak ostáva naďalej aktuálnym spoločenským mementom a otázky z úvodu dostávajú monštruózny rozmer a stávajú sa ešte naliehavejšími...
Zuzana Duchová
